Топ-100
Back

ⓘ Mýtus



                                               

Peáž

Peáž môže byť: súbeh dvoch ciest po rovnakej trase, pozri peáž ciest úsek dialnice podliehajúci plateniu mýta vo Francúzsku, pozri mýto vnútroštátna železničná doprava cez územie iného štátu, pozri peážna doprava

                                     

ⓘ Mýtus

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ludový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšlaniu a nie je samozrejmý/-á. Mýty sa sústreďujú na vnútorný vzťah s božstvami či "neznámom". Odrážajú sa v nich individuálne, ale aj kolektívne túžby, potreby a obavy. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie.

Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch búrka, blesky, o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ludia nevysvetlitelné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam vílam, škriatkom. Ľud si mýtmi vysvetluje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ludovej prózy. Rozdelujeme do niekolkých skupín: 1.Kozmogonická-báje o pôvode neba a zeme, 2.Etiologická- báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3.Historicko-Kultúrna-báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4.Hrdinská-báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.

Mýtus je tradičný rodový svetonázor; jeho pôvod je anonymný a jeho štruktúra, povaha a svetonázorová funkcia sa zakladali na tom, že vznikol spontánnou projekciou kolektívnych predstáv príslušníkov spoločnosti - ktoré boli odzrkadlením jej uspôsobenia - do sveta. Má sociomorfnú povahu a platí tu predstava uniformity, najmä nerozlíšenosti javov prírodných od spoločenských. v mýte žije človek tak, že nekladie otázky… lebo mýtus je svet, v ktorom sú odpovede dané vopred, pred otázkami…. v neproblematickom svete mýtu, v tejto noci nerozlíšenosti, niet pre individualitu, ako ju poznáme my, miesto…. Mýtus a súbory mýtov mytológie sú predmetom skúmania mytológie ako vedy, religionistiky, orientalistiky, poetiky mýtu, psychológie atď.

Mýtus nemá konkrétneho autora Hesiodos a Homér iba básnickou formou prerozprávali tradované mýty, je to kolektívny výtvor. Dáva odpoveď bez toho, aby najskôr nastolil príslušnú otázku. Mýtický príbeh nám poskytuje odpovede na otázky, čo neodzneli, a tak sa nemohli pred nami vynoriť ako skutočný problém, ktorý vyžaduje skúmanie a pripúšťa viaceré riešenia.

Mýtus nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.

                                     

1. Príklady

  • Midas grécka báj
  • Potopa grécka báj
  • Nioba grécka báj
  • Tatranská Kikimora slovenská báj
  • Iason a Medea grécka báj
  • Založenie Téb grécka báj
  • Prometeus grécka báj
  • Daidalos a Ikaros grécka báj
  • Tantalos grécka báj
  • Ako sa zrodila Zem indiánska báj
  • Umyprus Indiánska báj
  • O zlatom Rúne grécka báj
  • Zrodenie sveta egyptská báj
                                     

2.1. Názory na mýtus Sémantika

Mýtus často odráža nielen realitu, ale zároveň načrtáva spravidla rôzne, v jednotlivých prípadoch určené možnosti ireality. Predstava skutočnosti mýtu vychádza z určenia pomeru medzi svetom a jednou alebo viacerými možnosťami protisveta. Mýtus často zväzuje do súvislosti rôzne významové roviny, prináša napríklad postupy a pravidlá v oblasti príbuzenstva, spoločnosti, hospodárstva, prírody, zemepisu atď. Mýtus interpretuje príslušným spôsobom tieto rôzne okruhy.

                                     

2.2. Názory na mýtus Scruton

Podla R. Scruton je mýtus viera, ktorá má:

  • je obdarená "posvätnosťou", ktorú potom sama môže dodať spoločenským vzťahom, inštitúciám a politickým usporiadaniam s ňou spájaným, čím im zabezpečuje zovňajšok legitimity.
  • symbolický význam v citovom živote veriaceho,
  • spája sa s príbehmi, ktoré sa prijímajú nielen ako historické fakty resp. ich nemožno historicky doložiť, ale ako ilustrácia alebo podobenstvo,
  • je založená skôr na potrebe veriť než na rozumovom presvedčení,
                                     

2.3. Názory na mýtus Roland Barthes

Podla Bartha sa úzko spája mýtus s jazykom v širokom zmysle slova a informáciou.

Mýtus je podla Bartha akýsi "pôsob značenia", istá historicky oprávnená, no od povahy vecí celkom nezávislá forma.

V rámci saussurovskej a léviovsko-straussovskej opozície označujúceho a označovaného presadzuje Barthes "prázdnotu" označovaného a zmyslovú "plnosť" znaku spájajúceho tieto dva termy. Barthes a pokúša spresniť usúvzťažnenie mýtu ako druhotného semiotického systému alebo ako metajazyka s jazykom. Podla jeho mienky to, čo sa v jazyku javí ako "znak", sa v mýte mení na označujúce. Tomu akoby zodpovedala regresia mýtu od zmyslu k forme. Pravda, ochudobnenie zmyslu nezachádza až k jeho úplnému zničeniu; strácajúc kvalitu, uchováva si život. Táto nekonečná "hra na schovávačku" medzi zmyslom a formou je podla Bartha charakteristická práve pre mýtus. Mýtus je podla neho oživený ideou, pojmom konceptom, ktorý je historický, intencionálny a obohatený situáciou. Mýtické idey sú sformované asociáciami, a preto sú hmlisté. Ich základné poslanie je funkcionálne - majú byť čomusi "udelené". Idea je do istej miery chudobnejšia než označujúce, ktorému môže zodpovedať vela označovaných. Zmysel i forma označujúcich sa nevyhnutne menia. Opakovanie ideí dáva možnosť rozšifrovať význam mýtu význam mýtu - to je sám mýtus. Mýtický význam na rozdiel od jazykového významu nie je lubovolný, ale je čiastočne motivovaný analógiami. Mýtus sa pohráva s analógiou zmyslu a formy, pričom sama forma môže dať zmysel dokonca aj absurdu surrealizmus. Barthes predpokladá, že analógie určuje forme história a že mýtus vyberá obrazy skromnejšie, vernejšie, už s ochudobneným zmyslom, čo umožňuje poridávať im nové významy. Podla neho mýtus mení na úrovni znaku) dejiny na ideológiu. Takto Barthes pripravuje pôdu pre objasnenie mechanizmu zrodu politických mýtov.

Barthes sa pridŕža názoru, že mýtus nie je ani priamy klam, ani priznanie pravdy, ale že sa mu darí vyhnúť sa tejto dileme neutralizovaním ideí a menením "dejín" na "prírodu" ; zámery mýtu nie sú "schované", ale naturalizované". Dostávajú prirodzený charakter a u čitatela sa vytvára dojem, že tu niet nijakej deformácie a že vzťah medzi označujúcim a označovaným je celkom normálny. Podla Bartha je premena zmyslu na formu v mýte sprevádzaná zámenou "hodnôt" za "fakty". To odlišuje mýty aj od prísne logických jazykov, aj od poézie. Poézia podla Barthovej mienky nehladá ultravýznam cez amplifikáciu prirodzeného jazyka ako mýtus, ale infravýznam zodpovedajúci predsemiologickému stavu jazyka, t. j. zmysel samých vecí, a nie slov. Snaží sa retransformovať znak na zmysel. Z Barthovho hladiska je poézia realistickejšia a mýtus zas formalistickejší.

V rámci boja so súčasnou mytizáciou navrhuje Barthes vytvoriť umelý mýtus v podobe terciálneho semiotického systému. Takýto umelý mýtus jeho predobrazom je mytologický jazyk Flaubertovho románu Bouvard a Pécuchét nerozkradne prirodzenú reč, ale sám mýtus, a tak demaskuje zdanlivú prirodzenosť mýtu.



                                     

3. Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Free and no ads
no need to download or install

Pino - logical board game which is based on tactics and strategy. In general this is a remix of chess, checkers and corners. The game develops imagination, concentration, teaches how to solve tasks, plan their own actions and of course to think logically. It does not matter how much pieces you have, the main thing is how they are placement!

online intellectual game →