Топ-100
Back

ⓘ Ľvov




Ľvov
                                     

ⓘ Ľvov

Ľvov je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží pri hraniciach s Polskom. Od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 patrilo do Polska. Historické centrum mesta patrí do Svetového dedičstva UNESCO.

                                     

1. História

Mesto Ľvov založilo v roku 1250 knieža Daniel Romanovič Haličský, ktorý ho nazval podla svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli polské vojská krála Kazimíra III. Velkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk polskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia polského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmelnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská 1656, 1704. V roku 1772 sa po prvom delení Polska stalo súčasťou habsburskej monarchie Rakúska. V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom polského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr bolševickou armádou. Po porážke Rakúska a bolševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ludovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Polského štátu 1919 – 1939, stalo sa tretím najväčším mestom Polska. V rokoch 1939 až 1941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu okupovaného nacistami. V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Polska banderovci. V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Bolo vysťahované väčšinové polské obyvatelstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.

                                     

2. Administratívne členenie

Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov "rajónov":

  • Zaliznyčnyj Залізничний
  • Lyčakivskyj Личаківський
  • Ševčenkivskyj Шевченківський
  • Frankivskyj Франківський
  • Halyckyj Галицький
  • Sychivskyj Сихівський
                                     

3.1. Obyvatelstvo Etnické zloženie

Väčšinu obyvatelstva podla sčítania obyvatelstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88.1 % obyvatelov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune polskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63.5 % obyvatelov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším polským mestom. Dnes žije v meste velmi málo Poliakov 0.9 %. V meste žijú aj Rusi 8.9 % a Bielorusi 0.4 %. Malé komunity predstavujú aj Židia 0.3 % a Arméni 0.1 %. V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvatelov židovského pôvodu. Predstavovali 24.1 % obyvatelov mesta.

                                     

3.2. Obyvatelstvo Náboženské zloženie

Po náboženskej stránke žije velká časť obyvatelov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zjednotenej s Rímom, uniati. Predstavujú asi 35 % obyvatelov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvatelov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste vela chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvatelstva nevyznáva nijaké náboženstvo.

                                     

4. Historické pamiatky

V meste Ľvov sa nachádza velké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou polskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvatelstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 ovela menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj vela funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvatelstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zjednotenej s Rímom, uniati alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi patriarcháty Kyjev i Moskva.

  • Dominikánsky kostol, dnes Chrám svätej Eucharistie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi
  • Katedrála Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie rímskokatolícka vo Ľvove
  • Katedrála svätého Juraja gréckokatolícka vo Ľvove
  • Kostol svätej Márie Magdalény Ľvov
  • Cerkov svätých Olgy a Alžbety pred Kostol svätej Alžbety


                                     

5. Osobnosti mesta

  • Ivan Jakovyč Franko * 1856 – † 1916, spisovatel, kritik a politický aktivista
  • Leopold von Sacher-Masoch * 1836 – † 1905, rakúsky spisovatel
  • Stanisław Ulam * 1909 – † 1984, americký matematik
  • Alexius Meinong * 1853 – † 1920, rakúsky filozof
  • Vlasta Fabianová * 1912 – † 1991, česká herečka
  • Jacek Kuroń * 1934 – † 2004, polský intelektuál a politik
  • Stanisław I. Leszczyński * 1677 – † 1766, polský král a vojvoda lotrinský
  • Stanisław Jerzy Lec * 1909 – † 1966, polský satirik a básnik
  • Ruslana * 1973, speváčka, pianistka, skladatelka, producentka, tanečníčka a politička
  • Ludwig von Mises * 1881 – † 1973, rakúsky liberálny ekonóm
  • Stanisław Lem * 1921 – † 2006, polský spisovatel sci-fi
  • Grigorij Alexejevič Javlinskij * 1952, ruský liberálny ekonóm a opozičný politik
  • Jelena Sergejevna Vesninová * 1986, ruská tenistka
                                     

6. Partnerské mestá

  • Eskilstuna, Švédsko
  • Winnipeg, Kanada
  • Krakov, Polsko
  • Novi Sad, Srbsko
  • New York, New York, USA
  • Kutaisi, Gruzínsko
  • Freiburg im Breisgau, Nemecko
  • Przemyśl, Polsko
  • Banja Luka, Bosna a Hercegovina
  • Vroclav, Polsko
  • Petrohrad, Rusko
                                     
  • Ľvov stal hlavou dočasnej vlády, formálne menovanou cárom, ako jeho posledným zásahom do politiky. Ľvovova vláda však nemala dostatočnú podporu, Ľvov
  • Dominikanów we Lwowie dnes Chrám svätej Eucharistie v ukrajinskom meste Ľvov patril do roku 1945 rískokatolíckemu dominikánskemu rádu, po ktorom mu zostal
  • Nachádza sa na námestí svätého Juraja v meste Ľvov v bývalom centre Galície Haliče V meste Ľvov stála na tomto mieste prvá pravoslávna katedrála
  • Oblastné ukrajinské mesto Ľvov prevádzkuje vlastnú električkovú sieť. Celkom je na nej cestujúcim k dispozícii okolo 220 vozňov na 75 km tratí. Prvé električkové
  • кафедра льний собо р je rímskokatolíckou katedrálou v ukrajinskom meste Ľvov Nachádza sa v Starom meste na Katedrálnom námestí. Rímskokatolícka katedrála
  • Maurice Goldhaber 18. apríl 1911, Ľvov Ukrajina, vtedy Lemburg, Rakúsko - Uhorsko - 11. máj 2011, Setauket - East Setauket, New York, USA bol americký
  • Richard Edler von Mises 19. apríl 1883, Ľvov 14. júl 1953, Boston bol rakúsky matematik a fyzik autor fundamentálnych diel v oblasti teórie pravdepodobnosti
  • Svätý Ján z Dukly okolo 1414, Dukla, Polsko - 29. september 1484, Ľvov Polsko bol polský mních. Narodil sa v meštianskej rodine. Študoval v rodnom
  • viacerých významných vedeckých ocenení, vrátane Fieldsovej medaily za rok 1998. Maxim Lvovich Kontsevich. Maxim Kontsevich - Encyclopædia Britannica Online.
  • Jelena Sergejevna Vesninová, rus. Елена Сергеевна Веснина 1. august 1986, Ľvov Ukrajina je súčasná ruská profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry
  • pozri Lemberg Moselle historický nemecký názov ukrajinského mesta Ľvov pozri Ľvov Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla