Топ-100
Back

ⓘ Horná Torysa




Horná Torysa
                                     

ⓘ Horná Torysa

  • z lavej strany: Goduša, Kučmanovský potok, Lačnovský potok, Lúčanka, Milpošský potok, Hanigovský potok, Drahotín, Hrašov, Tokáreň a Ľutinka.
  • z pravej strany: Královec, Jaškovec, Vysocký potok, Čierny močiar, Kunišovský potok, Podhorský potok, Zubrík, Antalov potok, Ďačovský potok, Dubovický potok, Volianský potok a potok Kohút.
  • rieka Torysa s prítokmi
  • v obci Vyšný Slavkov sa nachádza zdroj pitnej vody – Žriedlo.
                                     

1. Dejiny

Prvé záznamy patria do obdobia 11. až 12. storočia, kde sa z osád postupne vytvárali strediská hospodárskeho života a prvé dediny, ktoré husto lemujú údolie rieky Torysy a jej prítokov. V prvej polovici 13. storočia sa región stal súčasťou Šarišského komitátu a sídlom županov bol Šarišský hrad. 15. storočie patrí usadzovaniu rusínskeho pastierskeho obyvatelstva severnej časti Šariša.

  • 1928 – župné usporiadanie Slovenska definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním.
  • 1849 – 1918 – Slovensko patrilo do Uhorského královstva, región Hornej Torysy patril do Šarišskej župy, okrem Vyšného Slavkova, ktorý patril do Spišskej župy.
  • 1949 – reorganizácia územnosprávneho usporiadania, na území Slovenska vzniká 6 krajov. Obec Vyšný Slavkov patri do Košického kraja a zvyšných 24 obcí niektoré obce ako Putnov časom zanikli do Prešovského kraja.
  • 1960 – znížený počet krajov na tri, celé územie Hornej Torysy patri do Východoslovenského kraja.

Väčšinu času patril Vyšný Slavkov do iného územnosprávneho celku ako zvyšok regiónu, v dnešnej dobe patria všetky obce do Prešovského kraja.

                                     

2. Obyvatelstvo

Etnické zloženie obyvatelstva

  • Ukrajinci – 0.09 %
  • Maďari – 0.02 %
  • Slováci – 94.09 %
  • Česi – 1.18 %
  • Rusi – 0.10 %
  • Rusíni – 0.33 %
  • Poliaci – 0.05 %
  • Nemci – 0.01 %
  • Chorváti – 0.01 %
  • Rómovia – 4.42 %

Náboženské zloženie obyvatelstva

  • pravoslávni – 0.66 %
  • bez vyznania – 0.68 %
  • ostatni – 0.60 %
  • rímskokatolíci – 89.60 %
  • evanjelici a.v. – 0.15 %
  • gréckokatolíci – 8.20 %
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia – 0.11 %
                                     

3. Kultúra a zaujímavosti

Región ma bohatú folklórnu históriu a funguje tu množstvo folklórnych skupín a súborov, ktoré usporadúvajú 2 velké folklórne podujatia Hornotorysský folklórny festival v Krivanoch, O gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke. V posledných rokoch sa tu rozvíja aj moderný tanec a moderná hudba. V Lipanoch sa usporadúva v lete festival Pohodička.

                                     

3.1. Kultúra a zaujímavosti Školstvo

Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, okrem vysokých.

                                     

3.2. Kultúra a zaujímavosti Cestovný ruch

Sú tu dve rekreačné strediská Oddychové centrum Žliabky Dubovica a Rekrea Lúčka – Potoky.

                                     

3.3. Kultúra a zaujímavosti Pamiatky

V Lipanoch medzi kultúrne pamiatky patria kostol sv. Martina a barokový kostol Sv. Magdalény a iné.

Nad obcami Brezovička, Hanigovce a Kamenica sa nachádzajú zrúcaniny hradov.

V regióne je viac kaštielov v obciach Rožkovany, Krivany, Červenica, Dubovica, Brezovica a Brezovička.

                                     

3.4. Kultúra a zaujímavosti Pomníky

Pomník padlých hrdinov v prvej a druhej svetovej vojne v Lipanoch.

                                     

4. Hospodárstvo a infraštruktúra

Prirodzeným priemyselným centrom regiónu je mesto Lipany, kde sa sústreďuje 75 % priemyslu. Pôsobia tu dvaja zahraniční investori Orac decor a Team industries, lokálne podniky Odeva Lipany, Mediproduct, Aluminium system, Elektro Lipany a JK Slovakia. Za prácou obyvatelia dochádzajú v rámci okresu Sabinov alebo Prešovského samosprávneho kraja.

Regiónom prechádza cesta I. triedy v celkovej dĺžke 16 km na trase Prešov – Stará Ľubovňa, ostatné cesty sú zaradené do II. a III. triedy a obecné cesty miestne komunikácie v celkovej dĺžke 119.3 km.

Severojužným smerom pretína región dôležitá železničná trať spájajúca Polsko – Slovensko - Maďarsko. Dĺžka trate je 18 km, ktorá je od roku 1997 železničná trasa Prešov – Plaveč zelektrifikovaná.