Топ-100
Back

ⓘ Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov




Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov
                                     

ⓘ Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov

Kostol Navštívenia Panny Márie, ludovo Kostol Milosrdných bratov, je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto situovaná na Námestí Slovenského národného povstania. Kostol je súčasťou architektonického komplexu nemocnice a kláštora hospitálskej rehole Milosrdných bratov.

                                     

1. História stavby

V polovici 17. storočia sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku 1672 na pozvanie vtedajšieho ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Mimo mestských hradieb, neďaleko Laurinskej brány si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvatelom mesta v súlade s poslaním rehole.

Komplex stavieb vydržal v takomto stave však iba do osemdesiatych rokov 17. storočia, kedy bol počas tureckých nájazdov vypálený.

Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať so stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený 2. júla 1690 a stavba bola ukončená 13. mája 1692. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál Leopold Kolonič južne stojaci palác s cielom výstavby nového kláštora. Vzhladom na nepriaznivé okolnosti kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo Rákociho povstanie musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch 1723 – 1728. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo Viedni. Bratislavský stavitel však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.

                                     

2.1. Popis stavby Exteriér

Rozlahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora – jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.

Na fasáde chrámu i v rizalitoch bočných krídel sú kamenné barokové plastiky, ktoré nevznikli v jednej sochárskej dielni ani v rovnakom čase; najstaršie z nich sú sochy sv. Petra a sv. Pavla v dolných nikách na chrámovej fasáde a pravdepodobne ich vytvoril viedenský sochár Ján Schwanthaler.

                                     

2.2. Popis stavby Interiér

Jednoloďová stavba kostola svojím vybavením pripomína interiér rímskeho jezuitského kostola del Gesù.

Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov 1735 – 1737. Oltárny obraz Navštívenie Panny Márie je dielom nemeckého neskorobarokového maliara Martina Speera je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch. Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov – svätého Augustína, svätého Zachariáša, svätého Joachima a svätého Jána z Boha, zakladatela rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.

Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov: oltársvätej Barbory s plastikami svätej Ľudmily a svätej Alžbety, oltár svätého Jána z Boha so sochami svätého Cyrila a svätého Metoda, oltár svätého Jozefa a oltár svätého Jána Nepomuckého. Autorom oltárnych skulptúr je bratislavský sochár Alojz Rigele.

Z polovice 18. storočia pochádzajú oltáre Božského Srdca pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.

V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková kazatelnica s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku 1745 od viedenského sochára Balthasara Ferdinanda Molla.



                                     

3. Zdroje

  • A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavatelstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
  • I. Kušniráková, Bratislavský konvent milosrdných bratov v 17. - 18. storočí
                                     
  • aj ikonografický program v slovenskej národnej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v dolnej bazilike Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove Lagiewnikoch
  • ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Ladislava Bratislava I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavatelstvo
  • Patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov. Má kapacitu okolo 100 osôb. Kostol svätého Františka z Assisi Karlova Ves Commons
  • 039167 Kostol svätých Petra a Pavla je rímskokatolícky farský kostol v Bratislave v mestskej časti Záhorská Bystrica. Výstavba súčasného kostola začala
  • tabula pri hlavnom vchode kostola Južná loď pristavaná v r. 1938 Pohlad na záver južnej lode Sochy sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie Veža Južná strana Brána
  • Kostol svätého Ladislava, aj gymnaziálny alebo starý minoritský kostol Kostol svätého Ducha a nový kláštor minoritov. Bazilika Navštívenia Panny Márie
  • Rusovce. Stojí na Maďarskej ulici, blízko miestneho úradu ako aj väčšieho kostola Márie Magdalény. Bol postavený v 20. rokoch 19. storočia. Dnešnú podobu nadobudol
  • 122106552100035 Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je postavený vo funkcionalistickom slohu. V roku 1997 bol kostol zapísaný do Ústredného
  • 18488889 17.03703889 Kostol Ducha Svätého je rímskoaktolícky kostol v Bratislave, mestskej časti v Dúbravke. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995

Users also searched:

...