Топ-100
Back

ⓘ Hlavné distribúcie Linuxu




                                     

ⓘ Hlavné distribúcie Linuxu

Táto stránka obsahuje prehlad 10 hlavných distribúcií Linuxu, vrátane FreeBSD. Tieto operačné systémy sú už celosvetovo pomerne rozšírené. Ubuntu, PCLinuxOS a MEPIS Linux sú vhodné pre začiatočníkov, ktorí požadujú produktívny a jednoduchý systém bez potreby množstva nastavení. Na druhej strane distribúcie ako Slackware Linux, Gentoo Linux či FreeBSD sú určené pre pokročilejších používatelov, ktorí už majú potrebné znalosti v oblasti Linuxu. Fedora, openSUSE, Debian GNU/Linux a Mandriva Linux sa dajú označiť ako stred medzi jednoduchými a zložitými distribúciami. Knoppix je tzv. živá distribúcia, kedysi velmi populárna ako testovací a demonštračný nástroj, aj keď už aj iné populárne distribúcie poskytujú live CD/DVD svojich produktov. Distribúcie sú približne usporiadané podla poradia popularity na DistroWatch a poradie nie je hodnotením ich celkového podielu na trhu alebo kvality.

                                     

1. Ubuntu

Vznik Ubuntu je datovaný na september 2004. Ako relatívny nováčik na scéne sa počas niekolkých nasledujúcich rokov stal najpopulárnejšou distribúciu Linuxu. Svojimi vlastnosťami sa vyrovná plateným operačným systémom, dostupným na trhu.

Projekt je dielom Marka Shuttlewortha, charizmatického milionára z Južnej Afriky, bývalého vývojára Debianu a svetovo druhého vesmírneho turistu. Ubuntu je financované jeho vlastnou spoločnosťou Canonical Ltd, ktorá sídli na ostrove Man súčasť Velkej Británie. Okolo Ubuntu sa vytvorila kvalitná internetová infraštruktúra s Wiki dokumentáciou, inteligentným systémom nahlasovania chýb, a taktiež profesionálnym prístupom k bežným používatelom. Zároveň vznikla možnosť zaslania CD s Ubuntu záujemcom pomocou vlastného programu Ship-it, financovaného zakladatelom projektu. Rozposielanie rapídne pomohlo pri jeho rozširovaní.

Ubuntu je založené na Debian "SID" Still In Development, nestabilnej vetve Debianu, pravidelne aktualizovanej na najnovšiu verziu. Ubuntu má stanovený 6 mesačný cyklus vydávania nových verzii, s občasným vydaním verzie s predĺženou podporou Long Time Support, z toho skratka LTS, ktorá je podporovaná 3 roky pre použitie na pracovných staniciach a 5 rokov pre sieťové servery. Edície bez LTS označenia sú podporované po dobu 18 mesiacov pre pracovné stanice aj servery. Ubuntu je možné nainštalovať z live CD alebo pomocou inštalátora WUBI priamo z prostredia Windows. Obsahuje migračného asistenta pre prenesenie nastavení z Microsoft Windows, podporu najnovších technológii napríklad 3D efekty, podporuje jednoduchú inštaláciu neslobodných ovládačov pre grafické karty ATI a NVIDIA. Na požiadanie je tiež podpora neslobodných alebo patentmi chránených multimediálnych kodekov.

                                     

1.1. Ubuntu Zápory

  • niektoré vlastné programy napríklad Rosetta sú neslobodné
                                     

1.2. Ubuntu Prítomné edície

  • Xubuntu prostredie XFCE
  • Ubuntu server
  • Edubuntu pre využitie v školstve
  • Kubuntu prostredie KDE
  • Ubuntu prostredie GNOME
                                     

1.3. Ubuntu Iné alternatívy založené na Ubuntu

  • Freespire
  • MEPIS Linux
  • Linux Mint
  • gNewSense iba slobodný softvér
                                     

2. openSUSE

Začiatky projektu openSUSE sa datujú do roku 1992, keď Roland Dyroff, Thomas Fehr, Hubert Mantel a Burchard Steinbild začali s projektom pod menom S.u.S.E. Linux z nemčiny: Software und System Entwicklung. Preto sa názov číta foneticky. V prvých dňoch predali niekolko diskiet s nemeckou verziou Slackware Linuxu, onedlho sa S.u.S.E. Linux stal vlastnou samostatnou distribúciou. Prvá verzia, označená 4.2, vyšla v máji 1996. V nasledujúcich rokoch vývojári začali používať RPM formát balíčkov, a uviedli YAST - jednoducho použitelný grafický systém na nastavovanie, teda vlastné ovládacie centrum. Časté vydávanie, kvalitná tlačená dokumentácia a prístupnosť S.u.S.E. Linuxu v celej Európe a Severnej Amerike mali za následok zvyšujúcu sa popularitu tejto distribúcie. Neskôr sa názov skrátil na SuSE. Teraz sa spoločnosť volá SUSE Linux.

SUSE Linux odkúpila spoločnosť Novell v druhej polovici roku 2003. Krátko nato nastali velké zmeny vo vývoji, licenciách a dostupnosti SUSE Linuxu. YAST bol vydaný pod licenciou GPL a ISO obrazy bolo možno slobodne šíriť. Najväčšia zmena bola v uvolnení distribúcie pre všetkých, po prvýkrát v histórii projektu. Už verzia SUSE Linuxu 10.0, ktorá vyšla v októbri 2005, prešla verejným beta testovaním a tým predznamenala otvorenie vývoja smerom ku komunite. Potom vďaka projektu openSUSE sa distribúcia stala kompletne "zadarmo" v obidvoch zmysloch slova. Kód openSUSE sa stal základom pre komerčné produkty spoločnosti Novell, a to najskôr pod menom Novell Linux, a neskôr pod menom SUSE Linux Enterprise Desktop SLED a SUSE Linux Enterprise Server SLES.

Hlavným dôvodom úspechu openSUSE je použitie populárnych grafických rozhraní KDE a GNOME, intuitívne ovládacie centrum YAST, a pre zákazníkov platiacich za krabicovú verziu tiež kvalitná tlačená dokumentácia a telefonická podpora. V roku 2006 bola podpísaná dohoda medzi spoločnosťami Novell a Microsoft, ktorá zdanlivo pripúšťa argumenty Microsoftu, že Linux porušuje jej patentové práva. To bol dôvod pre množstvo používatelov a vývojárov Linuxu na okamžitú zmenu distribúcie. Aj keď Novell uviedol veci okolo patentov na pravú mieru a Microsoft nepodniká žiadne výrazné právne kroky, táto téma sa stáva tŕňom v oku pre linuxovú komunitu.



                                     

2.1. openSUSE Klady

  • prehladná štruktúra webu a tlačenej dokumentácie
  • vela softvérových balíkov v repozitároch
  • lahko pochopitelné ovládacie centrum
                                     

2.2. openSUSE Inštalácia softvéru

  • YaST grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov
                                     

2.3. openSUSE Prítomné edície

  • live CD bez možnosti inštalácie na disk
  • SUSE Linux Enterprise Desktop/Server pre architektúry i586, IA64, PowerPC, s390, s390x a x86_64
  • openSUSE pre 32-bit počítače i386, 64-bit x86_64 a PowerPC ppc procesory;
                                     

3. Fedora

Začiatky Fedory sa datujú do roku 1995, keď Bob Young a Marc Ewing začali s projektom pod menom Red Hat Linux. Prvý produkt tejto spoločnosti, Red Hat Linux 1.0 s kódovým názvom Deň Matiek, vyšiel v ten istý rok a bol rýchlo nasledovaný niekolkými opravnými aktualizáciami. V roku 1997 uviedla spoločnosť Red Hat RPM správcu balíkov so systémom závislostí a ďalšími pokročilými funkciami, ktoré zabezpečili distribúcii rapídny vzostup popularity; Red Hat predbehol Slackware Linux, čím sa stal najširšie používanou distribúciou na svete. O pár rokov neskôr sa Red Hat prispôsobil 6 mesačnému cyklu vydávania verzií.

V roku 2003, po vydaní Red Hat Linux 9, spoločnosť začala s radikálnymi zmenami jej produktov. Nechala si označenie Red Hat pre svoje komerčné produkty, nazvané Red Hat Enterprise Linux, a predstavila projekt Fedora Core - komunitnú distribúciu sponzorovanú spoločnosťou Red Hat, pripravenú pre Linuxových nadšencov. Po určitej kritike zmien zo strany linuxovej komunity sa Fedora stala akceptovaná ako "nová" distribúcia a logické pokračovanie pôvodného Red Hat Linuxu. Red Hat sa rýchlo stal najväčšou a najziskovejšou linuxovou spoločnosťou na svete. Spoločnosť je lákavá svojimi zaujímavými a inovatívnymi programami, ako napríklad Red Hat Certified Engineer RHCE - certifikačný program.

Smerovanie projektu Fedora je výrazne kontrolované spoločnosťou Red Hat a berie sa ako test pre nadchádzajúce vydanie Red Hat Enterprise Linux. Napriek tomu je Fedora jedna z najinovatívnejších distribúcií súčasnosti. Prispieva do vývoja Linuxového jadra kernel, a tiež programov glibc a GCC. Na druhej strane Fedora nie je vhodná pre ludí, ktorí sú v Linuxe úplní začiatočníci.



                                     

3.1. Fedora Klady

  • striktné dodržiavanie filozofie slobodného softvéru
  • prináša množstvo noviniek
  • bezpečnostné vlastnosti
  • velký počet podporovaných balíčkov
                                     

3.2. Fedora Zápory

  • pre Fedoru je dôležitejšie doladenie vlastností pre Red Hat Enterprise Linux ako doladenie systému pre bežných používatelov
                                     

3.3. Fedora Prítomné edície

  • Red Hat Enterprise Linux pre architektúry i386, IA64, PowerPC, s390x a x86_64
  • live CD a Live DVD edície
  • Fedora pre procesory 32-bit i386, 64-bit x86_64 a PowerPC ppc
                                     

3.4. Fedora Iné alternatívy založené na Fedore

  • Berry Linux live CD
  • BLAG Linux And GNU desktop, slobodný softvér
  • Yellow Dog Linux pre Apple PowerPC počítače
                                     

3.5. Fedora Iné alternatívy založené na Red Hat

  • Scientific Linux
  • Lineox
  • StartCom Enterprise Linux
  • CentOS
                                     

4. Debian GNU/Linux

Debian GNU/Linux vznikol v roku 1993. Jeho zakladatel, Ian Murdock, počítal s vytvorením kompletne nekomerčného projektu, ktorý by vyvíjali stovky dobrovolných vývojárov v svojom volnom čase. Počet skeptikov v tom čase ďaleko prekračoval počet optimistov, predpokladal sa rozklad a kolaps celého systému. Debian však prežil a prosperoval, a o menej ako desať rokov sa stal najväčšou Linuxovou distribúciou a pravdepodobne aj najväčším spoločným softvérom, aký bol kedy vytvorený.

Úspech Debian GNU/Linux ukazujú nasledovné čísla: Je vyvíjaný viac ako 1000 dobrovolnými vývojármi, softvérové repozitáre zdroje softvéru majú viac ako 20 000 balíčkov kompilovaných pre 11 odlišných počítačových architektúr a zakladá sa na ňom viac ako 120 distribúcií a live CD. Tieto čísla sa nedajú porovnať so žiadnym iným operačným systémom založeným na Linuxe. Aktuálny vývoj Debianu má 3 hlavné vetvy so započítaním experimentálnej vetvy 4, zoradené podla stupňa stability. "Unstable" známe tiež ako "Sid", "Testing" a "Stable". Táto progresívna integrácia a stabilizácia balíčkov a vlastností, spolu s dobre pripraveným systémom nahlasovania chýb, získala Debianu výbornú reputáciu. Dnes je Debian známy ako takmer bezchybná a otestovaná distribúcia.

Samozrejme, taký dlhý a komplexný vývoj má aj odvrátené stránky: Stabilná vetva vývoja Debianu nie je pravidelne aktualizovaná a velmi rýchlo zastaráva, najmä ak býva uvolňovaná každých 12 až 36 mesiacov. Používatelia, ktorí preferujú najnovšie balíčky a technológie, sú nútení používať viac chybové vetvy Testing a Unstable. "Ľudová štruktúra" Debianu má velmi sporný vplyv na ďalší vývoj, pričom dochádza až k tichej vojne medzi vývojármi. To vedie ku stagnácii a odporu proti robeniu ráznych rozhodnutí, ktoré môžu posunúť projekt ďalej dopredu.



                                     

4.1. Debian GNU/Linux Klady

  • kontrola chýb
  • cez 20 000 softvérových balíčkov
  • podpora najväčšieho počtu architektúr v rámci systémov založených na Linuxe
  • vysoká stabilita
                                     

4.2. Debian GNU/Linux Zápory

  • konzervatívny - kvôli podpore velkého množstva počítačových architektúr nie sú vždy zahrnuté najnovšie technológie
  • pomalý cyklus vydávania nových verzií stabilné vydanie každých 12 - 36 mesiacov
                                     

4.3. Debian GNU/Linux Prítomné edície

Inštalačné CD/DVD a live CD obrazy pre 11 procesorových architektúr, vrátane všetkých 32 a 64 bitových procesorov od firiem Intel, AMD, Power a ďalších

                                     

5. Mandriva Linux

Mandriva Linux bola založená Gaelom Duvalom v júli 1998 pod menom Mandrake Linux. Najskôr to bola prerobená verzia Red Hat Linuxu s viac užívatelsky príjemným prostredím KDE, ale postupne boli vydávané ďalšie užívatelsky jednoduché novinky, ako napríklad nový inštalátor, vylepšené rozpoznanie hardvéru, a taktiež jednoduchý nástroj na rozdelenie disku. Výsledkom týchto zmien bola stúpajúca popularita Mandrake Linuxu. Neskôr, po zjednotení s brazílskou Connectivou, sa premenovala distribúcia na súčasný názov Mandriva.

Mandriva Linux je prispôsobený na použitie na bežných počítačoch. Tento Linux je oblúbený pre jeho výnimočné vlastnosti: napríklad nové verzie softvéru, ovládacie centrum DrakConf, robustná 64 bitová edícia a výborná medzinárodná podpora. Mandriva mala otvorený vývojový model skôr ako akákolvek iná distribúcia, s častým vydávaním betaverzií na testovanie, a tiež častými vydaniami nových stabilných verzií. V posledných rokoch sa vývoj presunul tiež k inštalačným live CD, a začalo sa s distribúciou Mandriva Flash - kompletným Mandriva Linuxom, spustitelným z USB klúča.

Napriek technickej kvalite Mandriva Linux v posledných rokoch stráca svoje postavenie. Je to z časti spôsobené inými distribúciami určenými pre bežných používatelov, ale tiež niektorými spornými rozhodnutiami, ktoré spôsobili nechuť zákazníkov používať práve Mandrivu. Komunita okolo Mandrivy na internete je zoskupením rôznych odlišných internetových stránok, kým na jej "Mandriva Club", originálne navrhnutý na pridávanie ďalšej kvality pre platiacich zákazníkov, sú velmi zmiešané názory. Aj keď spoločnosť musí čeliť velkej kritike, pokračuje vo vývoji a v boji o zákazníkov.

                                     

5.1. Mandriva Linux Klady

  • vhodná pre začiatočníkov, hlavne komerčné verzie
  • okamžitá jazyková podpora
  • ovládacie centrum
  • inštalačné live CD
                                     

5.2. Mandriva Linux Zápory

  • znižovanie popularity pre komerčné smerovanie
  • v posledných rokoch zlá reputácia centra podpory pre zákazníkov, neprehladná štruktúra webu
                                     

5.3. Mandriva Linux Inštalácia softvéru

  • "SMART" je pridaný ako alternatívna metóda
  • URPMI s aplikáciou Rpmdrake grafická nadstavba pre URPMI, používa RPM balíčky
                                     

5.4. Mandriva Linux Prítomné edície

  • volne stiahnutelná verzia Free a One pre 32 aj 64 bitové počítače
  • "Corporate" verzia pre bežné počítače, servery a firewally, všetko s predĺženou podporou
  • komerčné verzie Mandriva Discovery, PowerPack a PowerPack Plus pre 32-bit i386 a 64-bit x86_64 počítače
                                     

6. PCLinuxOS

PCLinuxOS bol ohlásený v roku 2003 Billom Reynoldsom, v komunite známym pod prezývkou "Texstar". Texstar bol už vtedy uznávaným vývojárom v komunite Mandrake Linuxu, ktorý pripravoval najnovšie RPM balíčky pre túto distribúciu a poskytoval ich bezplatne na stiahnutie. V roku 2003 sa rozhodol vytvoriť vlastnú distribúciu založenú na Mandrake Linuxe, ale s niekolkými značnými vylepšeniami. Jeho cielom bolo vytvoriť distribúciu vhodnú pre začiatočníkov, okamžitú podporu aj pre neslobodné moduly do jadra, pluginy pre internetové prehliadače predvolene je Mozilla Firefox, a tiež kodeky na prehrávanie hudby a filmov. Vytvoril plnofunkčné live CD, ktoré sa dá cez velmi jednoduchý inštalátor nainštalovať na pevný disk počítača.

Pre lepšiu použitelnosť projekt ponúka okamžitú podporu pre množstvo technológii, ktoré si od nového systému želajú ludia prechádzajúci z Windows na Linux. Pokial ide o softvér, PCLinuxOS je distribúcia založená na KDE, s upravenou aktuálnou verziou tohoto rozhrania. Zväčšujúce sa repozitáre obsahujú iných správcov plochy pre bežnú prácu. Ako správcu systémových nastavení používa upravenú verziu Mandriva Control center ovládacie centrum z Mandriva Linuxu, ale na inštaláciu nového softvéru sa zvolila metóda APT a grafický program Synaptic.

Z pohladu kritikov PCLinuxOS ignoruje akékolvek plánovanie dopredu. Aj keď je komunita jeho používatelov čoraz väčšia, väčšinu vecí robí sám Texstar, ktorý pri testovaní nového vydania zastáva konzervatívny postoj. Výsledkom je fakt, že príprava novej verzie je velmi dlhá a nová verzia nie je vydaná až po odstránení všetkých chýb. Momentálne sa neplánuje príprava 64 bitovej verzie PCLinuxOS.

                                     

6.1. PCLinuxOS Klady

  • aktuálny softvér
  • rýchle spúšťanie
  • okamžite prístupné ovládače grafických kariet, pluginy do prehliadača a multimediálne kodeky
                                     

6.2. PCLinuxOS Zápory

  • malo preferovanych aplikacií
  • chýba efektívne plánovanie nových verzii
                                     

6.3. PCLinuxOS Prítomné edície

  • MiniMe, Junior a BigDaddy edície pre 32-bit i586 procesorové architektúry
                                     

7. MEPIS Linux

MEPIS Linux bol ohlásený v roku 2003 Warrenom Woodfordom a jeho spoločnosťou MEPIS LLC. Myšlienkou distribúcie je pretvorenie nestabilnej vetvy Debianu na distribúciu vhodnú pre začiatočníkov, s automatickou konfiguráciou hardvéru, podporou pre populárne multimediálne formáty, a tiež najnovšie softvérové balíčky. MEPIS Linux ukázal koncept jednoduchého live CD - používatel si spustí CD, prezrie obsah, a nainštaluje na pevný disk. Inštalácia pozostáva len z niekolko kliknutí.

V nasledujúcich rokoch sa vývojári zamerali na lepšiu podporu hardvéru zo všetkých oblastí, vrátane softvérových modemov a bezdrôtových sieťových kariet. V roku 2006 prešiel MEPIS Linux z nestabilnej vetvy Debianu na repozitáre Ubuntu, čo umožnilo presun vývojárov k ďalšiemu vylepšovaniu použitelnosti distribúcie. MEPIS Linux mal pôvodne dve edície - verziu SimplyMEPIS pre bežných používatelov a ProMEPIS pre vývojárov. Profesionálnejšia verzia však bola zrušená. Momentálne existujú 32-bit a 64-bit edície SimplyMEPIS.

Z pohladu kritika, distribúcia nemá pripravený žiadny plán vydávania nových verzii. Stáva sa, že vyjde verzia so starším kódom a niektorými novými funkciami, napríklad 3D efekty plochy. Výsledkom je skutočnosť, že SimplyMEPIS už nie je tak aktuálny systém ako v minulosti. Beta testovanie je velmi dlhé, a finálne vydania sú často vydávané o niekolko mesiacov neskôr ako sa pôvodne očakávalo. Kým SimplyMEPIS sa dá jednoducho a bezplatne stiahnuť, MEPIS LLC odporúča spokojným používatelom používať platený prístup na premium server, ktorý znamená jediný zdroj príjmu pre spoločnosť.

                                     

7.1. MEPIS Linux Klady

  • bezchybná detekcia hardvéru a podpora
  • jednoduché inštalačné live CD
  • vhodné pre začiatočníkov;
                                     

7.2. MEPIS Linux Zápory

  • softvér v repozitároch nie je vždy aktuálny
  • chýba plánovanie nových verzii
                                     

7.3. MEPIS Linux Prítomné edície

  • SimplyMEPIS pre 32-bit i386 a 64-bit x86_64 procesory
                                     

8. Knoppix

Prvá verejná verzia Knoppixu bola vytvorená začiatkom roku 2003, a získala v rámci Linuxovej komunity velmi pozitívny ohlas. Bol to prvý Linux, ktorý sa načítaval z live CD a nepotreboval žiadnu manuálnu konfiguráciu. Cielom Knoppixu bolo vytvoriť systém, ktorý po vložení do CD mechaniky a pár minútach čakania vytvorí kompletný a plnohodnotný grafický Linuxový systém s velkým množstvom aplikácií a bez potreby inštalácie na pevný disk. Aj keď Knoppix nebol prvý Linux na live CD, jeho zakladatel, Klaus Knopper, zašiel ďalej ako ktokolvek pred ním v skriptovaní a hardvérovej autodetekcii a autokonfigurácii.

Na Debiane založený Knoppix sa stal úspešným, keď ho množstvo používatelov Linuxu začalo používať ako prenosný nástroj na najrôznejšie použitie. Môže sa použiť na zachraňovanie dát z pevných diskov, na demonštrovanie vlastností Linuxu pre nováčikov, na testovanie hardvérovej kompatibility hardvéru s Linuxom na notebookoch a bežných počítačoch, alebo na načítanie v internetových kaviarňach ako plnohodnotný Linuxový systém na každý deň. Knoppix sa stal populárnym nástrojom za velmi krátky čas. Zanedlho vznikali rôzne distribúcie využívajúce hardvérovú detekciu, o ktorú sa postaral Klaus Knopper. Vznikli tak velmi podobné projekty, a tiež špecializované live CD distribúcie na rôzne účely.

Knoppix sa považuje za používatelsky prijatelný, keďže väčšina potrebných vecí sa nastaví automaticky. Technicky zdatnejší používatelia využívajú pokrokovejšie funkcie. Nové verzie, prístupné na DVD, prinášajú množstvo rôzneho softvéru, vrátane všetkých populárnych grafických rozhraní a nástrojov pre servery, prebratých z archívov Debianových vetiev Unstable a Testing. Toto zväčšenie počtu aplikácii však prinieslo problémy - Knoppix sa stal pomalým hlavne DVD verzia, chybovým Klaus Knopper neuznáva verejné beta testovanie a neusporiadaným usporiadanie menu je iné v každom rozhraní. Nemá žiadne plánovanie do budúcnosti, ale nové verzie sú vydávané väčšinou dvakrát do roka, špeciálne krátko po hlavných linuxových exhibíciách v Nemecku, kde sú nové verzie Knoppixu uvádzané skôr ako inde na svete. Táto distribúcia stráca pôvodnú popularitu, keďže dnes už takmer každá distribúcia má svoje vlastné live CD, alebo Live DVD.

                                     

8.1. Knoppix Klady

  • schopnosť nainštalovať na pevný disk
  • prenosný systém vhodný na zachraňovanie dát, demonštrácie a testovanie
  • výborne zvládnutá autodetekcia hardvéru a autokonfigurácia
                                     

8.2. Knoppix Zápory

  • nové verzie sú dosť chybové
  • neporiadok v jednotlivých grafických rozhraniach
  • pomalosť pri načítavaní z DVD
                                     

8.3. Knoppix Prítomné edície

  • Live CD a live DVD edície pre bežné 32-bit i386 počítače
                                     

8.4. Knoppix Iné alternatívy založené na Debiane/Knoppixe

  • Parsix GNU/Linux
  • Damn Small Linux
  • grml
  • Xandros Desktop
  • sidux
  • Dreamlinux
  • Elive
                                     

9. Slackware Linux

Slackware Linux, založený Patrickom Volkedingom v roku 1992, je najstaršou stále vyvíjanou Linuxovou distribúciou. Postavený je na SLS projekte, ktorý je už ukončený. Slackware 1.0 bol na 24 disketách a používal jadro vo verzii 0.99pl11-alpha. Velmi rýchlo sa stal najpopulárnejšiou Linuxovou distribúciou, ktorá mala v roku 1995 až 80% trhu. Jeho popularita však začala klesať velmi rýchlo s nástupom jednoduchších a pre začiatočníkov prístupnejších distribúcií. Slackware však stále existuje a poskytuje vhodný systém pre technicky založených systémových administrátorov a pokročilých používatelov.

Slackware Linux je výrazne technickou a čistou distribúciou, s velmi limitovaným počtom vlastných aplikácií. Používa jednoduchý a nenáročný textový inštalátor a tiež primitívny manažér softvéru, ktorý neberie do úvahy závislosti. Výsledkom je najčistejšia a najmenej chybová distribúcia súčasnosti. Málo softvéru typického pre Slackware taktiež znamená malú pravdepodobnosť nájdenia nejakých chýb. Kompletná konfigurácia sa vykonáva editáciou textových súborov.

Kým filozofia jednoduchosti má svojich priaznivcov, faktom ostáva, že Slackware sa stáva často "základným systémom", na ktorom sa zakladajú iné distribúcie. Jediným rozdielom je oblasť serverov, kde Slackware zostáva populárnou distribúciou. Chýbajúci kvalitný spôsob aktualizácie distribúcie a dôležitých bezpečnostných opráv podporuje zvyšujúci sa nezáujem o túto distribúciu. Slackware Linux je konzervatívny: prejavuje sa to napríklad použitím starších základných komponentov na čele s Linuxovým jadrom, ktorý je ešte stále vo verzii 2.4, a znamená to tiež potrebu velkého množstva času na poinštalačné doladenie.

                                     

9.1. Slackware Linux Klady

  • velmi stabilný
  • silne obhajuje princípy UNIXu
  • čistý a bez chýb
                                     

9.2. Slackware Linux Zápory

  • chýba oficiálna 64-bit edícia
  • konzervatívny výber balíčkov
  • velmi málo oficiálne podporovaných aplikácii
  • problémové aktualizácie
                                     

9.3. Slackware Linux Prítomné edície

  • Inštalačné CD a DVD pre bežné 32-bit i486 počítače
                                     

9.4. Slackware Linux Iné alternatívy založené na Slackware

  • SLAX live CD
  • Zenwalk Linux desktop
  • Slamd64 Linux 64-bit
  • Bluewhite64 Linux 64-bit
  • VectorLinux desktop
  • GoblinX desktop, live CD
  • Wolvix desktop, live CD
                                     

10. Gentoo Linux

Základy Gentoo Linuxu boli predstavené okolo roku 2000 Danielom Robbinsom, pôvodne vývojárom Stampede Linuxu a FreeBSD. Bol to práve jeho nápad pretvoriť tzv. "porty" a niektoré ďalšie funkcie FreeBSD pre potreby vznikajúcej Linuxovej distribúcie Gentoo. Myšlienkou tejto distribúcie bolo umožniť používatelom kompilovať si svoje vlastné jadro a vlastné balíčky priamo zo zdrojových kódov na ich vlastných počítačoch. Dá sa tak dosiahnuť dobre nastavený, rýchly, a hlavne aktuálny systém. Odkedy bol Gentoo Linux uvolnený vo verzii 1.0 v marci 2002, jeho možnosti inštalácie boli považované za podstatne lepšie, ako možnosti iných distribúcií, špeciálne tých, ktoré využívali RPM balíčky, ktoré boli v tej dobe velmi populárne.

Gentoo Linux bol vyvinutý pre pokročilých používatelov. Inštalácia bola pôvodne velmi dlhá, trvala hodiny až dni, kým sa v textovom režime skompilovala kompletná Linuxová dsitribúcia. Zmena prišla v roku 2006, keď bol projekt zjednodušený a vzniklo live CD GNOME s Gentoo Linuxom, poskytujúce grafickú inštaláciu. Okrem nových verzií programov ponúka Gentoo výbornú bezpečnosť, konfiguráciu, a podporu množstva architektúr. Taktiež ponúka možnosť aktualizácie na novšiu verziu Gentoo Linuxu bez preinštalovania systému. Dokumentácia je na výbornej úrovni - dokonca je opakovane označovaná za najlepšiu dokumentáciu, aká bola kedy pre Linuxovú distribúciu vytvorená.

V posledných rokoch Gentoo Linux stratil vela z pôvodnej slávy. Dlhé kompilovanie softvéru prináša len velmi malý nárast rýchlosti a optimalizácie. Od odstúpenia zakladatela Gentoo Linuxu a hlavného vývojára z projektu v roku 2004 sa novozaložená spoločnosť Gentoo Foundation ocitla v sporoch o ďalšom vedení distribúcie. Nastúpili časté konflikty medzi vývojármi, ktoré znamenali odchod niekolkých špičkových odborníkov. Zatial nie je jasné, či bude Gentoo schopné znovu získať svoju minulú inovatívnu kvalitu, alebo či bude naďalej upadať a rozbije sa na niekolko osobných malých projektov s odlišným smerovaním.

                                     

10.1. Gentoo Linux Klady

  • mimoriadne kvalitná dokumentácia na internete
  • výborný systém práce so softvérom
  • prispôsobilosť a možnosti nastavenia
                                     

10.2. Gentoo Linux Zápory

  • projekt má momentálne problémy s ďalším smerovaním distribúcie
  • občasná nestabilita a pády
  • konflikty medzi vývojármi
                                     

10.3. Gentoo Linux Prítomné edície

  • možnosť manuálnej inštalácie cez textový režim s pomocou "stages"
  • minimálne inštalačné CD a live CD s GNOME pre Alpha, AMD64, HPPA, IA64, MIPS, PPC, SPARC a bežné x86 procesory
                                     

10.4. Gentoo Linux Iné alternatívy založené na Gentoo

  • Ututo desktop, slobodný softvér
  • VLOS desktop
  • SabayonLinux live CD/DVD, desktop
                                     

10.5. Gentoo Linux Ďalšie distribúcie využívajúce zdrojové kódy

  • Sorcerer
  • Lunar Linux
  • Linux From Scratch
  • Source Mage GNU/Linux
                                     

11. FreeBSD

FreeBSD, priamy následník AT&T UNIXu, má dlhú históriu datovanú až do roku 1993. Na rozdiel od Linuxových distribúcií, ktoré sa dajú označiť ako linuxové jadro a tisícky aplikácii, FreeBSD je postavené na BSD jadre a aplikácii nazývanej "userland". FreeBSD dokáže fungovať aj bez extra aplikácii. Tento rozdiel sa stratí po nainštalovaní na bežný počítač. Tak ako v linuxových distribúciách, vela programov sa dá jednoducho nainštalovať, pričom väčšinou open-source aplikácie sú prítomné ako rozšírenie FreeBSD základu, aj keď väčšinou je výrobcom týchto aplikácii niekto z tretej strany a nie sú priamo súčasťou FreeBSD.

FreeBSD si vybudovalo reputáciu ako rýchly, výkonný a extrémne stabilný operačný systém, špeciálne vhodný pre internetové servery a podobné úlohy. Vela velkých internetových vyhladávačov a organizácii s dôležitou počítačovou infraštruktúrou využíva práve prednosti FreeBSD, a používajú tento systém už niekolko rokov. V porovnaní s Linuxom je FreeBSD distribuované pod volnejšiou BSD licenciou, ktorá umožňuje používanie a modifikovanie neslobodného softvéru pre akýkolvek dôvod. Operačný systém Mac OS X je známy okrem efektov a stability aj tým, že je odvodený od BSD. Popri základe operačného systému projekt poskytuje viac ako 15 000 softvérových aplikácii v podobe binárnych súborov a zdrojových kódov, ktoré sa dajú jednoducho nainštalovať nad základ FreeBSD.

Aj keď sa FreeBSD dá nainštalovať na bežný počítač, nedá sa velmi porovnávať s populárnymi linuxovými distribúciami v tejto oblasti. Textový inštalátor ponúka slabšiu detekciu nového hardvéru, čím núti bežných používatelov robiť vela následných nastavovaní ručne. Pokial ide o nových hardvér, FreeBSD reaguje na novinky pomalšie ako Linux, hlavne v oblasti podpory príslušenstva pre notebooky ako napríklad WiFi karty alebo webkamery. Používatelia, ktorí chcú využívať silu a stabilitu FreeBSD na bežných počítačoch, dávajú prednosť desktopovým BSD založeným na FreeBSD pred samotným FreeBSD.

                                     

11.1. FreeBSD Klady

  • viac ako 15 000 aplikácii v tzv. "ports" pre inštaláciu
  • rýchly a stabilný
  • velmi dobrá dokumentácia
                                     

11.2. FreeBSD Zápory

  • limitovaná použitelnosť komerčných aplikácii
  • býva pozadu oproti Linuxu v podpore exotického hardvéru
  • chýbajú grafické konfiguračné nástroje
                                     

11.3. FreeBSD Inštalácia softvéru

Kompletná textová správa softvéru s použitím binárok alebo zdrojových portov TBZ

                                     

11.4. FreeBSD Prítomné edície

  • inštalačné CD pre procesory Alpha, AMD64, i386, IA64, PC98 a SPARC64
                                     

11.5. FreeBSD Iné alternatívy založené na FreeBSD

  • DesktopBSD desktop
  • FreeSBIE live CD
  • PC-BSD desktop
                                     
  • kde sa porovnávajú Hlavné distribúcie Linuxu Dnes sa tu nachádzajú informácie aj o BSD systémoch. Bližšie informácie v hlavnom článku: Linux jadro
  • Gentoo Linuxu kde sú aktualizácie velmi časté v podobe uvolnenia nových verzií balíčkov aplikácii. Je to jedna z najrýchlejších distribúcií GNU Linuxu Arch
  • Histogram História verzií Windows 10 Hitachi Hitman séria Hlavné distribúcie Linuxu HMAC HNSKY Hoareova logika Hoax Hodiny reálneho času Holandská
  • vytvoril vlastnú distribúciu linuxu po rozporoch v Stampede Linuxu ktorý pomáhal predtým vyvíjať. Pôvodná distribúcia Enoch sa zamerala na rýchlosť
  • html Zoznam distribúcií Linuxu Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kubuntu Oficiálne anglické stránky distribúcie Kubuntu Oficiálne
  • znižuje výkon. Nájdu sa však aj distribúcie ktorým pre spustenie grafického prostredia stačí len 32MB RAM. Niektoré distribúcie ponúkajú možnosť nainštalovať
  • K dispozícii sú obrazy ISO, ktoré umožňujú rovnako ako klasické distribúcie Linuxu spustenie z Live USB alebo inštaláciu na pevný disk. Podobný projekt
  • báze Linuxu ktorého vývoj bol zahájený v roku 2002. Táto distribúcia je založená na RPM balíčkovom systéme. Pripravuje sa v Maďarsku. Jeho hlavným cielom
  • com archives ubuntu - devel - announce 2009 - February 000536.html Zoznam distribúcií Linuxu Commons Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ubuntu

Users also searched:

...