Топ-100
Back

ⓘ Amon




                                     

ⓘ Amon

Amon bol hlavným bohom uctievaným v staroegyptskom meste Veset, stvoritel a pán sveta, král bohov. Bol jedným z najvyšších egyptských bohov a v období Novej ríše, keď Veset bol hlavným mestom Egypta, bol najvyšším štátnym bohom.

                                     

1. Vývoj

Postavenie najvyššieho boha v egyptskom panteóne dosiahol Amon pomerne neskoro. Ešte ku koncu obdobia Starej ríše bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva čo počuť, a jeho pôvod ostal dodnes zahalený tajomstvom. Niektorí egyptológovia ho považujú za pradávneho miestneho boha, známeho len v jednom z krajských centier – meste Veset. Iní v ňom vidia vesetskú obmenu boha Mina so susedného Gebu Koptos, 5. hornoegyptský kraj, s ktorým ho spájala funkcia boha plodnosti a vysoká dvojitá perová koruna. Podla ďalších ho prevzali vesetskí kňazi z Chemenu Hermopolis Magna, 15. hornoegyptský kraj, kde bol bohom vzduchu, pričom nahradili jeho pôvodnú manželku Amaunet miestnou bohyňou Mut a pridali mu k nej syna Chonsa.

Bezpečné poznatky máme o ňom až zo začiatku Strednej ríše, kde pod jeho štandardami vyviedli vesetskí miestni vládcovia Egypt zo stáročného rozkladu. Ich víťazstvo povýšilo Amona medzi najvýznamnejších bohov. Prvenstvo mu však vydobyli až králi Novej ríše, ktorí oslobodili Egypt z cudzej hyksóskej nadvlády a z Veset urobili hlavné mesto krajiny.

Amonova pozícia nezávisela vždy od moci vesetských panovníkov. Kým vládli nad celým Egyptom a rozsiahlymi zahraničnými dŕžavami, bol "bohom nad všetkými bohmi", keď ich moc upadla a nakoniec sa obmedzila na Veset, stal sa opäť bohom lokálneho významu. Postavenie najvyššieho boha si udržal zhruba 500 rokov, ktoré patria medzi najslávnejšie v dejinách Egypta.

Na svojej ceste za prvenstvom postupoval Amon tradičným a osvedčeným spôsobom: za vojskami králov z Vesetu a pod ochranou ich hodnostárov. Technickú stránku tohto procesu mali na starosti vesetskí kňazi, ktorí pričleňovali k Amonovi zložitými teologickými konštrukciami rôznych iných bohov a napokon ich s ním spojili. Pritom sa vyrovnali aj s takými problémami, aké predstavovala konfrontácia Amona so starými najvyššími bohmi Reom a Ptahom. Rea najprv mechanicky pripojili k Amonovi a vytvorili tak boha Amona-Rea, ktorý potom splynul v jedinú božskú osobnosť Amenrea. Re pritom nestratil svoju funkciu boha Slnka, ale preniesol ju aj na Amona, a tak k nemu pripojili i boha ranného slnka Harachteja, ktorý už predtým splýval s Reom, takže vznikol boh Amenre-Harachtej. Navyše k nemu pripojili Reovho otca Atuma, čím vznikol boh Amenre-Harachtej-Atum, a to ako jediná trojjediná božská osobnosť. Pritom pôvodné zložky jeho osoby vyhlásili za rôzne formy jeho prejavu, resp. za jeho rôzne funkcie. Ako vidieť, vedeli si poradiť, a to aj v prípade boha Ptaha, kde stáli pred zložitejším problémom. Keďže Ptah bol považovaný za stvoritela všetkých bohov a celého sveta, zabezpečili vesetskí kňazi Amonovi prvenstvo tak, že ho rozdelili na niekolko generácií. Najstaršieho z týchto Amonov vyhlásili za skoršieho než Ptaha, a tak mu umožnili, aby sa stal Ptahovým stvoritelom. Okrem týchto a ďalších spojení vytvorili ešte "trojjediného boha" Amona-Rea-Ptaha, ktorý reprezentoval egyptský panteón v dobytých krajinách. Vesetskú Trojicu bohov vytvorili z Amona, jeho manželky Mut a ich syna Chonsa. Takto stál v čele vyše dva a pol tisíca bohov Egypta, teda počas obdobia kým bol hlavným mestom Egypta Veset.

                                     

2. Amonovi kňazi

Amonov primát bol ideologickým výrazom vedúceho postavenia Vesetu, kde sa čoskoro po vzniku Novej ríše vytvorili dve mocenské strediská: královský palác a Amonov chrám. Odmenou za to, že Amon chránil krála a žehnal jeho zbraniam, vyžadovali jeho kňazi od králov prejavy vďačnosti, najmä podiel na vojnovej koristi, prídely pôdy a otrokov, oslobodenie od daní a rozličné privilégiá. Zo štedrosti králov postupne natolko zbohatli, že sa stali od nich nezávislými. Svoju ekonomickú moc, spojenú s tradičnou mocou ideologickou využívali na to aby získali aj moc politickú. Postavil sa proti nim až panovník 18. dynastie Achnaton. Avšak po jeho smrti sa starý náboženský systém vrátil. Králi 19. dynastie, najmä Setchi I. a Ramesse II., dosiahli nad kňazmi prevahu, no ich nástupcovia 20. dynastie si ju neudržali. Posledného Ramessa XI. vystriedal na tróne Amonov velkňaz Hrihor.

                                     

3. Strediská Amonovho kultu

Hlavným strediskom Amonovho kultu bol "velký chrám" v dnešnom Karnaku, ktorý tvoril vlastne celé "mesto bohov" antickí autori nazývali Veset aj Diospolis Magna. Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, súhlasí s J. F. Champollionom. Prvé stavby v tomto chráme vznikli počas Strednej ríše a posledné za Ptolemaiovcov, čiže jeho výstavba a ničenie a opätovné budovanie trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli králi Thutmose I. a II., Hatšepsut, Amenhotep III. a Haremheb z 18. dynastie, ďalej Setchi I. a Ramesse II. z 19. dynastie, Ramesse III. a VI. z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorého obdobia.

Múr ohrady Amonovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severojužná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Velkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng. Bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodnej polychrómie. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Mut na severovýchode chrám boha Moncua. Pôvodne bol k nemu pridružený aj velkolepý chrám v dnešnom Luxore, s ktorým ho spájala vyše dva a pol kilometrová cesta lemovaná sfingami.

Okrem spomínaného hlavného chrámu mal Amon rad ďalších chrámov a svätýň po celom Egypte. Najvýznamnejšie z nich boli v starom hlavnom meste Mennoferi Memfis, 1. dolnoegyptský kraj a hlavnom meste 21. a 23. dynastie Džaanete Tanis, 19. dolnoegyptský kraj, ďalšie pri dnešných mestách Mínji, Hibbe, v oáze Chárga, iné za hranicami vlastného Egypta. V Núbii to bol slávny chrám v Abú Sumbul, ďalej v Kalábši, Derre, Solebe, Kave, pri Napate na iných miestach až po Úm Alí. Amonov kult prekvital v týchto krajoch aj po úpadku Vesetu. Miestnych panovníko, z ktorých pochádzali králi 25. dynastie, pokladala staršia egyptológia za potomkov "kňazských králov" vyhnaných z Vesetu. Amona uctievali v rozličných chrámoch pod rozličnými menami či označeniami: v Luxore napríklad ako Amenapeta, v oáze Chárga ako Amenhibeta apod. Biblický Židia ho volali jeho egyptským menom, Babylončania Aman, Kopti Amun, Gréci Ammón.



                                     

4. Posvätné zviera

Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný zvyčajne v podobe baranej sfingy, t. j. leva s hlavou barana. Patrili mu božské a královské insígnie, a navyše dve vysoké pštrosie perá na korune. Na vyobrazeniach má takmer vždy ludskú podobu, len výnimočne baraniu hlavu alebo rohy, pred perami na korune máva slnečný kotúč. V zhode so svojou dávnou funkciou boha vzduchu má na polychrómovaných reliéfoch a malbách telo belasej farby.

                                     

5. Pamiatky

Amonových vyobrazení sa zachovalo väčší počet. Sú to najmä reliéfy na stenách chrámov i hrobiek, malby a kresby na papyrusoch, sochy všetkých velkostí a z najrozmanitejších materiálov od kolosov zo žuly po miniatúry zo zlata. Cenené sú žulové sochy v nadživotnej velkosti v parížskom Louvri, Britskom múzeu v Londýne a v Egyptskom múzeu v Káhire. Jeho najznámejšia zlatá soška, pred odlomením koruny asi pol metra vysoká, je dnes v Metropolitnom múzeu v New Yorku.

Z literárnych pamiatok súvisiacich s Amonovým kultom poznáme niekolko básnických neobyčajne pôsobivých modlitieb. Rozsahom a umeleckou úrovňou vyniká Hymnus na Amona Amemrea, ktorý pochádza pravdepodobne z čias Amenhotepa II. a je jedným z vrcholných diel starej egyptskej poézie.

                                     
  • Velkňaz boha Amona v hieroglyfoch hm - nṯr - tpj - n - jmn hem necer tepi en amon prvý Amonov prorok Socha Amonovho velkňaza Ramiho Raia 19. dynastia, Britské
  • článok o hudobnej skupine. O fiktívnej sopke v Stredozemi pozri Hora osudu. Amon Amarth je švédska death metalová hudobná skupina, založená v roku 1992. Vznikli
  • Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit
  • dokázali spojiť tébskeho, pôvodne nie príliš významného Amona s populárnym Réom a vytvoriť Amon - Réa. Iným príkladom môže byť Ré - Harachtej, spojenie dvoch
  • Téby známe ako staroeg. niw.t - imn Amonovo mesto pretože mesto bolo sídlom kultu Tébskej triády božstiev Amona Mut a Chonsa. Tento názov si našiel
  • Hora Osudu, Mount Doom, Orodruin alebo Amon Amarth je sopka nachádzajúca sa v Stredozemi, fiktívnej krajine vytvorenej spisovatelom J. R. R. Tolkienom
  • Amauni Αμαυνι je bohyňa starovekého Egypta je to ženský náprotivok boha Amona a pravdepodobne nikdy nevystupovala ako samotné božstvo. Podla Hermopoliskej
  • tohto mena vzdal. Znamenalo totiž Amón je spokojný ale Achnaton s tým nebol spokojný. Achnaton nakoniec uprel Amónovi aj božstvo a aj ostatným bohom s
  • jedného štátneho panteónu. V rôznych obdobiach bol vnímaný ako: Amon - Re Amenre Amon bol pôvodne členom hermopoliského Osmora Ogdoady spolu so svojou
  • múzeí pomerne vysokej úrovne. Z viacerých možno spomenúť Kimbell Art Museum, Amon Carter Museum of American Art, Modern Art Museum of Fort Worth, Fort Worth
  • Vlastné meno Reov syn Amenhotep jmn htp Amon je spokojný Reov syn Amenhotep Hekavaset jmn htp hq3 v3st Amon je spokojný, vládca Vesetu Reov syn Amenhotep

Users also searched:

...