Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 331




                                               

Explorer 18

Explorer 18 bola americká družica určené na výskum medziplanetárneho priestoru a vyšších vrstiev magnetosféry. Bola vybavená prístrojmi na meranie nabitých častíc, röntgenového žiarenia, magnetických polí a medziplanetárnej plazmy.

                                               

QTV

QTV bol prvý testovací let rakety Little Joe II. Štart sa konal 28. augusta 1963 na White Sands Missile Range. Cielom misie bolo overiť funkčnosť rakety, jej kompatibilitu s kozmickou loďou Apollo a určiť teploty a tlaky pri počiatočnej fázy letu ...

                                               

SA-4

SA-4 bol posledný test samostatného prvého stupňa rakety Saturn I, všetky ďalšie misie už mali plne funkčný druhý stupeň. Rovnako ako pri predchádzajúcich testoch sa pozornosť zameriavala na tuhosť konštrukcie rakety pri lete. Mala byť prevedená ...

                                               

A-101 (SA-6)

Prvých päť letov rakety Saturn boli testy na overenie funkčnosti nosiča. Misia A-101 však mala praktickú úlohu spočívajúcu v testovaní vybavenia pre program Apollo. Maketa lode Apollo mala byť podrobená záťažovému testu a zároveň sa malo potvrdiť ...

                                               

A-102 (SA-7)

A-102 bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bola to druhá misia rakety Saturn I s maketou velitelského a servisného modulu kozmickej lode Apollo.

                                               

Explorer 23

Explorer 23 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium mikrometeoritov a ich účinkov na systémy umelých kozmických telies. Patrila do série S-55, kam patrili Explorer 13 a Explorer 16. Z tejto série išlo o posledné družicu.

                                               

SA-5

SA-5 bol prvý štart rakety Saturn I Block II. Rad Block II mal vylepšený prvý a funkčný druhý stupeň vrátane prístrojovej sekcie umiestnenej nad ním. Prvýkrát sa tiež objavujú kýlové plochy na zadnej časti rakety. Išlo o prvú orbitálnu misiu v rá ...

                                               

A-103 (SA-9)

A-103 bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bola to tretia misia rakety Saturn s maketou velitelského a servisného modulu. Raketa niesla aj prvý satelit programu Pegasus.

                                               

A-104 (SA-8)

A-104 bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I. Bola deviatou misiou rakety Saturn. Náklad tvorila maketa velitelského a servisného modulu kozmickej lode Apollo a satelit Pegasus B.

                                               

A-105 (SA-10)

A-105 bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I. Bola desiatou a zároveň poslednou misiou rakety Saturn I. Náklad tvorila maketa velitelského a servisného modulu kozmickej lode Apollo a satelit Pegasus C.

                                               

Luna 5

Oproti sondám prvej generácie Luna 1 – 3 bol tento E typ vybavený systémami na korekciu a zníženie rýchlosti letu. Sonda bola trojosovo stabilizovaná, jej hlavnou časťou bola gulová nádrž s okysličovadlom, na ktorej bola palivová nádrž. Sonda mal ...

                                               

Luna 6

Luna 6 bola sovietska sonda "druhej generácie" z programu Luna. V evidencii COSPAR dostala označenie 1965-044A. Mala mäkko pristáť na Mesiaci, ale misia nebola úspešná.

                                               

Luna 7

Luna 7 bola sovietska sonda druhej generácie z programu Luna, ktorá mala mäkko pristáť na Mesiaci. V evidencii COSPAR dostala označenie 1965-077A. Ani táto misia tretej z Lún v roku 1965, nebola úspešná, sonda dopadla príliš tvrdo.

                                               

Venera-3

Venera-3 bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše. Cielom tejto misie bol vstup do atmosféry Venuše. Sonda obsahovala rádiokomunikačný systém, vedecké zariadenia, zdroje elektrickej energie a medaily so znakom ZSSR. Venera 3 zasiah ...

                                               

AS-201

AS-201 bola misia programu Apollo a zároveň prvý let novej nosnej rakety Saturn IB. Úlohou bolo otestovať systémy rakety a kozmickej lode Apollo. Štart sa uskutočnil 26. februára 1966 na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station ...

                                               

AS-202

AS-202 bola misia programu Apollo a tretí let rakety Saturn IB. Hlavnou úlohou bol test rakety a kozmickej lode Apollo. Let bol suborbitálny a bez posádky. Misia dopadla úspešne.

                                               

AS-203

AS-203 bola druhá misia nosnej rakety Saturn IB v rámci programu Apollo. Úlohou bolo otestovať druhý stupeň rakety v beztiažovom stave. Štart sa konal 5. júla 1966 na štartovacom komplexe LC 37B na Cape Canaveral Air Force Station. Druhý stupeň S ...

                                               

Explorer 33

Explorer 33 bola vedecká družica, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-058A. Pôvodne mala byť umiestnená na obežnej dráhe okolo Mesiaca, ale kvôli chybe danej dráhy nedosiahla. Niektoré merania bola aj napr ...

                                               

Luna 10

Luna 10 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá sa v roku 1966 stala prvou umelou družicou Mesiaca. Sonda typu E-6S bola vyrobená v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina a mala 1 597 kg. Základom jej konštrukcie je gulová nádrž s okyslič ...

                                               

Apollo 4

Desať mesiacov po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme prvá loď bez posádky. Pri tomto lete sa prvýkrát vyskúšala raketa Saturn V a tepelný štít kozmickej lode Ap ...

                                               

Venera-4

Venera-4 bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše. Veneru-4 67-058A spolu s ďalšími nevyhnutnými zariadeniami vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme raketa typu Molnija-M. Hneď na to bola navedená pomocou plošiny Ťažolyj Sputnik 67-05 ...

                                               

Apollo 5

Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme loď bez astronautov s cielom otestovať 14 360 kg ťažký lunárny modul LM-1, vyrobený americkou firmou Grumman. Počas te ...

                                               

Apollo 6

Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná už tretia loď bez posádky na obežnú dráhu Zeme s cielom otestovať návrat lode po simulovanom oblete Mesiaca do atmosféry Zeme druhou kozmic ...

                                               

Luna 14

Luna 14 bola automatická medziplanetárna sonda zo Sovietskeho programu Luna. V roku 1968 sa stala štvrtou sovietskou umelou družicou Mesiaca. V katalógu COSPAR bola neskôr označená ako 1968-027A. Pred týmto letom, po úspešnej misii Luny 13, Sovie ...

                                               

Sojuz 2

Sojuz 2 bol sovietsky nepilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz, pri ktorom sa mal vyskúšať spojovací manéver s loďou Sojuz 3. Aj keď sa obe lode k sebe priblížili, k spojeniu nedošlo. Misia bola námetom pre umeleckú "rekonštrukciu" Fontcu ...

                                               

Venera-5

Venera-5 bola sonda zo sovietskeho programu Venera na výskum Venuše. výrobca: NPO Lavočkina výrobné označenie: 2V V-69 agentúra: MOM Asi hodinu a pol po štarte, o 07:51 UTC, sa Venera 5 odpútala od štartovacej plošiny Ťaželyj Sputnik 69-001C a sm ...

                                               

Luna 16

Luna 16 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá ako prvá odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem. Sonda typu E-8-5 vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina sa skladala z dvoch hlavných častí - pristáv ...

                                               

Mars 2

Mars 2 bola sovietska kozmická sonda, ktorá ako prvý umelý objekt dopadla na povrch Marsu. Išlo o sesterskú sondu k Mars 3, obidve sa skladali z pristávacieho a orbitálneho modulu. Na obežnú dráhu bola vynesená raketou Proton-K, ktorá štartovala ...

                                               

Mars 3

Mars 3 bola sovietska kozmická sonda, ktorá ako prvá sonda v histórii mäkko pristála na povrchu Marsu. Išlo o sesterskú sondu k Mars 2, obidve sa pritom skladali z pristávacieho a orbitálneho modulu. Na obežnú dráhu bola vynesená raketou Proton-K ...

                                               

Luna 20

Luna 20 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1972 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem. Išlo o druhú úspešnú návratovú sondu programu Luna. Sonda typu E-8-5 vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB ...

                                               

Venera-8

Venera-8 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1972. Sonda sa úspešne dostala k Venuši na povrch planéty vysadila pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi. Hmotnosť na obe ...

                                               

Mars 5

Mars 5 bola sovietska kozmická sonda, ktorej cielom bolo skúmať Mars z jeho obežnej dráhy. Táto sonda štartujúca len pár dní po svojej nie príliš úspešnej dvojičke Mars 4 si počínala o čosi lepšie, ale ani ona nebola celkom úspešná. Štart, navede ...

                                               

Mars 6

Mars 6 bola tretia z rady krátko po sebe poslaných sovietskych planetárnych sond. Táto mala na rozdiel od dvoch predošlých medzi cielmi nielen orbitu, ale opäť aj pristátie na Marse. Sonda odštartovala 5. augusta 1973 hladko, no počas cesty k Mar ...

                                               

Mars 7

Mars 7 bola štvrtá z rady krátko po sebe poslaných sovietskych planetárnych sond k Marsu, posledná z várky sovietskych sond vypustených počas štartovacieho okna roku 1973. Štartovala 9. augusta 1973. Tak ako Mars 6, aj ona sa skladala z orbitálne ...

                                               

Sojuz 20

Sojuz 20 bol sovietsky nepilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 20 absolvoval dlhodobý let okolo Zeme a pripojenie ku kozmickej stanici Salut 4. Podla katalógu COSPAR dostal let označenie 1975-106A.

                                               

Luna 24

Luna 24 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1976 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem. Išlo o poslednú misiu programu Luna. Sonda typu E-8-5M vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina sa ...

                                               

Voyager 1

Voyager 1 je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy. Váži 721.9 kg, bola vypustená 5. septembra 1977 a je stále funkčná. Sonda je od Zeme najvzdialenejší ludský výtvor. Voyager 1 sa v súčasnosti dostáva na hran ...

                                               

Venera-11

Venera-11 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala k planéte Venuši a pristávacie puzdro s ved ...

                                               

Venera-12

Venera-12 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programe Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro ...

                                               

CORSA

CORSA alebo Cosmic Radiation Satellite je japonská umelá družica Zeme zameraná na výskum kozmického žiarenia, vypustená 21. februára 1979 na obežnú dráhu s perigeom 541 km, apogeom 572 km a sklonom 29.9°. Hmotnosť 96 kg.

                                               

Kozmos 1074

Kozmos 1074 bol sovietsky bezpilotný dlhotrvajúci skúšobný let prototypu transportnej kozmickej lode Sojuz-T. Let začal 31. januára 1979, loď ukončila svoju činnosť na obežnej dráhe 1. apríla toho istého roku, keď úspešne pristála. Kozmická loď b ...

                                               

Sojuz T-1

Sojuz T-1 bol sovietsky nepilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz T-1 vyštartoval 16. decembra 1979 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Salut 6. Išlo o skúšobný let novej kozmickej lode typu Sojuz T.

                                               

Dynamics Explorer

Dynamics Explorer bola dvojica amerických umelých družíc Zeme. Dynamic Explorer 1 a Dynamic Explorer 2, zameraná na výskum ionosféry a magnetosféry a ich vzájomnej interakcie, vypustená spoločne 3. augusta 1981 na odlišné dráhy. Prístroje družíc ...

                                               

Venera-13

Venera-13 bola sovietska planetárna sonda programu Venera, ktorej cielom bol prieskum planéty Venuša. Venera-13 a Venera-14 boli postavené identicky a vyštartovali s odstupom 5 dní. Venera-13 odštartovala 30. októbra 1981 o 06:04:00 UTC a Venera- ...

                                               

Venera-14

Venera 14, bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1981 a bol katalogizovaný v COSPAR pod označením 1981 – 110.

                                               

Astron 1

Astron 1 bolo astronomické observatórium na obežnej dráhe, vypustené v ZSSR 23. marca 1983 raketou Proton na excentrickú dráhu s perigeom 1 950 km, apogeom 201 120 km, sklonom 51.1° a obežnou dobou 5 879.2 min. Astron 1 je adaptovaná sonda Venera ...

                                               

IRAS

IRAS je infračervená družica na obežnej dráhe okolo Zeme. Od svojho vypustenia v roku 1983 raketou Delta zaznamenala státisíce opticky neviditelných infračervených zdrojov. Ako prvá nasnímala aj samotné jadro našej Galaxie. Objavila aj 6 nových k ...

                                               

Venera-15

Venera 15, bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala s pomocou radaru planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1983 a bol katalogizovaný v COSPAR pod označením 1983-053A.

                                               

Giotto (sonda)

Giotto je kozmická sonda organizácie ESA určená na výskum kométy Halley. Štartovala 10. júla 1985, okolo jadra kométy preletela 14. marca 1986 o 00 h 03 min 02 s UTC vo vzdialenosti 605 km pri stretávacej rýchlosti 68.373 km/s. V čase preletu bol ...

                                               

Sojuz TM-1

Sojuz TM-1 bol sovietsky nepilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Išlo o skúšobný let novej kozmickej lode typu Sojuz TM, ktorá bola navrhnutá a vyvinutá bola v roku 1986 v sovietskej konštrukčnej kancelárii Golovnoje kontruktorskoje bju ...