Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 298




                                               

Polomer Slnka

Polomer Slnka je jednotkou dĺžky používaná v astronómii na vyjadrenie velkosti hviezd a väčších objektov, napríklad galaxií. r ⨀ = 6, 957 × 10 8 m = 0, 00465047 au {\displaystyle r_{\bigodot }=6.957\times 10^{8}{\hbox{ m}}=0.00465047{\hbox{ au}}} ...

                                               

Svetelná sekunda

Svetelná sekunda je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jednu celú sekundu, čo predstavuje 299 792 458 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hladiska rýc ...

                                               

Svetelný deň

Svetelný deň je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jeden celý deň, alebo 25 902 068 371 200 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hladiska rýchlosti sve ...

                                               

Svetelný mesiac

Svetelný mesiac je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za 1 celý mesiac, alebo 777 062 051 136 000 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hladiska rýchlosti ...

                                               

Svetelný rok

Svetelný rok je jednotka vzdialenosti, ktorú IAU definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok. Zodpovedá dĺžke 9 460 730 472 580 800 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hladiska rýchlost ...

                                               

Svetelný týždeň

Svetelný týždeň je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jeden celý týždeň, alebo 181 314 478 598 400 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hladiska rýchlo ...

                                               

Algoritmus na výpočet dňa v týždni

a mod b a modulo b označuje zvyšok, ktorý zostane, keď a delíme b. Pre výpočet dňa v týždni je dôležitý zvyšok modulo 7. Napríklad: 17 mod 7 = 3, lebo 17 / 7 je 2, zvyšok 3 Celočíselný výsledok delenia v hornom príklade 2 sa označuje a div b. Pre ...

                                               

Bod rovnodennosti

Bod rovnodennosti alebo ekvinokciálny bod je bod, v ktorom sa pretína ekliptika so svetovým rovníkom. Existujú celkovo dva také body: tzv. jarný bod a jesenný bod.

                                               

Bod slnovratu

Bod slnovratu alebo solsticiálny bod je bod na ekliptike, v ktorom je Slnko najďalej od svetového rovníka. Slnko je v bode slnovratu, keď nastal slnovrat. V bode slnovratu má Slnko deklináciu rovnajúcu sa sklonu ekliptiky k svetovému rovníku, ted ...

                                               

Desaťročie

Desaťročie obyčajne začína rokom, ktorého číselný zápis končí nulou napr. 2000 až 2009 pozri 0. roky 21. storočia, zatial čo storočie často v technickom ponímaní začína rokom, ktorého číselný zápis končí jednotkou napr. 2001. Tým sa niekedy stane ...

                                               

Gregoriánsky kalendár

Gregoriánsky kalendár je kalendár nazvaný podla rímskeho pápeža Gregora XIII., ktorý bol prijatý v roku 1582. Jeho cielom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku. Do uvedeného roku v celom kresťanskom svete pl ...

                                               

Juliánsky kalendár

Juliánsky kalendár je kalendár, ktorý zaviedol v roku 46 pred Kr. Gaius Iulius Caesar. V niektorých častiach sveta platný až do 20.storočia, v cirkevných kruhoch čiastočne dodnes. So spätnou platnosťou dnes uplatňovaný aj na roky pred pôsobením C ...

                                               

Lunárny kalendár

Lunárny kalendár je kalendár, teda spôsob cyklického počítania času, ktorý sa zakladá na pozorovaní mesačných cyklov. Používa ho dodnes napríklad islamský kalendár. Pretože pre pozorovatela zo Zeme trvá jeden mesačný cyklus, t. j. najčastejšie od ...

                                               

Lunisolárny kalendár

Lunisolárny kalendár je kalendár, ktorý kombinuje princíp kalendára solárneho a lunárneho, teda slnečného a mesačného, a snaží sa tak kompenzovať nevýhody oboch kalendárov. Znamená to, že dĺžka mesiacov zodpovedá dĺžke mesačného cyklu, zatial čo ...

                                               

Metónov cyklus

Metónov cyklus alebo mesačný kruh je obdobie 19 rokov s 235 mesiacmi, navrhnuté na kalendárne počítanie v starom Grécku. V 5. storočí pred Kr. grécky astronóm Metón dokázal, že na 19 r 6 940 d pripadne 235 synodických mesiacov. Rozdelil ich na 11 ...

                                               

Kalendár Pirelli

Začiatky kalendára siahajú do roku 1964 kedy oddelenie marketingu britskej pobočky talianskej spoločnosti Pirelli výrobca pneumatík vydalo kalendár pre klientov firmy ako darček pri príležítosti končiaceho sa roka. Prvým fotografom, ktorý pre kal ...

                                               

Priestupný rok

Priestupný rok je dlhší ako bežný rok a vkladá sa v intervale podla daného kalendára. Používa sa v solárnych aj lunisolárnych kalendároch na vyrovnávanie rozdielov medzi dĺžkou kalendárneho a tropického roka. Dĺžka kalendárneho roka je daná určit ...

                                               

Rovnodennosť

Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií: jeden z dvoch okamihov resp. v širšom zmysle - nepresne - dní za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0°, resp. 180° "zdanlivá" znamená po zohladn ...

                                               

Slnovrat (astronómia)

Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií: jeden z dvoch okamihov resp. v širšom zmysle – nepresne – dní za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 90° resp. 270° "zdanlivá" znamená po zohladnení a ...

                                               

Solárny kalendár

Solárny kalendár alebo slnečný kalendár je druh kalendára založený na vzájomnom pohybe Slnka a Zeme. Medzi solárne kalendáre patrí napríklad kalendár gregoriánsky a juliánsky. Solárny kalendár je založený na výpočtoch a snaží sa ideálne priblížiť ...

                                               

Storočie

Storočie je buď sto po sebe nasledujúcich rokov, alebo špecificky sto po sebe nasledujúcich rokov meraných vo vzťahu k začiatku nášho letopočtu. Technicky sa storočie vždy začína 1. januára prvého roku nasledujúceho po zmene číslic roka označujúc ...

                                               

Svetové, medzinárodné dni a sviatky

6. január - Svetový deň vojnových sirôt 29. január - Medzinárodný deň bez internetu 30. január - Svetový deň mučeníkov 15. január - Svetový deň armády 23. január - Deň Patriotizmu 27. január - Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu 24. január ...

                                               

Sviatok

Pamätné dni sú dni pracovné. 27. október – Deň černovskej tragédie 19. september – Deň vzniku Slovenskej národnej rady 9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia 5. júl – Deň zahraničných Slovákov 10. august – Deň obetí banských nešťa ...

                                               

Tisícročie

Tisícročie je časové obdobie s dĺžkou 1000 rokov a annum). Pojem sa väčšinou vzťahuje na kalendárne tisícročia, obdobia viazané číselne k danému dátumovému systému, hlavne na tie, ktoré začínajú počiatočným bodom kalendára, obyčajne rok 0 alebo 1 ...

                                               

Planetárna kozmogónia

Planetárna kozmogónia je odvetvie astronómie zaoberajúce sa vznikom a vývojom planét, mesiacov, asteroidov, komét a meteoroidov. Objasňuje zákonitosti a sleduje vývoj týchto telies v čase, keď sa slnečná sústava ešte radikálne odlišovala od súčas ...

                                               

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru. Fyzikálna kozmológia vedecky skúma pôvod, vývoj, štruktúru, dynamiku a konečný osud vesmíru a tiež prírodné zákony, ktoré ovládajú vesmír. Religiózna kozmológia je súbor názorov, ktoré sa zak ...

                                               

Deceleračný parameter

Deceleračný parameter je bezrozmerná veličina, ktorá vyjadruje mieru spomalovania expanzie pozorovanej časti vesmíru. Definuje sa pomocou faktora škály R vzťahom q = - Rxx R / Rx², kde Rx a Rxx sú prvá a druhá derivácia R podla času. Pre relativi ...

                                               

Faktor škály

Škálovací faktor alebo funkcia expanzie je faktor vyjadrujúci vzrastanie škály vzdialeností vplyvom expanzie vesmíru. Viaže sa výlučne na modely vesmíru, ktoré predpokladajú homogénny a izotropný priestor. Škálovací faktor je funkciou času t {\di ...

                                               

Hubblov objem

Hubblov objem alebo Hubblova gula predstavuje v kozmológii gulovú oblasť vesmíru obklopujúcu pozorovatela, za ktorou sa objekty vďaka rozpínaniu vesmíru vzďalujú od pozorovatela rýchlejšie ako rýchlosť svetla. Súčasný polomer Hubblovej gule známy ...

                                               

Hviezdna populácia

Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy, ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky. Klasifikácia pochádza z klasifikácie objektov v Mliečnej ceste čiže ...

                                               

Kozmologický princíp

Kozmologický princíp, kozmologický postulát alebo svetový postulát je hypotéza, podla ktorej vesmír je priestorovo homogénny a izotropný, t. j. v dostatočne velkých meradlách vyzerá rovnako z každého miesta a každým smerom; znamená to, že vo vesm ...

                                               

M-teória

M-teória je fyzikálna teória, pokúšajúca sa prepojiť všobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku do jedného spoločného rámca. Predstavuje rozšírenie strunovej teórie do jedenástich dimenzií. Oproti pôvodným piatim strunovým teóriám obsahuje j ...

                                               

Olbersov paradox

Olbersov paradox je fyzikálne paradoxné pozorovanie toho, že nočná obloha je tmavá – zatial čo v nekonečnom vesmíre by nočná obloha musela byť jasná. Toto pozorovanie je jedným z dôkazov pre niektoré zo súčasných modelov dynamického vesmíru, ako ...

                                               

Oscilujúci vesmír

Oscilujúci vesmír alebo pulzujúci vesmír je relativistický kozmologický model vesmíru so začiatočným velkým treskom, v ktorej je priestor kladne zakrivený a zatvorený. Krivka expanzie, t. j. zmena faktora škály R s časom, je pre oscilujúci vesmír ...

                                               

Planckova teplota

Planckova teplota, pomenovaná podla nemeckého fyzika Maxa Plancka, je jednotkou teploty, ktorú označujeme T P, v systéme jednotiek známom ako Planckove jednotky. Planckova teplota je kvantovomechanická horná hranica teploty. Podla súčasných teóri ...

                                               

Reionizácia

Reionizácia v kozmológii Velkého tresku predstavuje proces, ktorý zmenil hmotu vo vesmíre po temnoveku z elektricky neutrálnej opäť na ionizovanú. Reaionizácia predstavuje druhú z dvoch hlavných fázových premien plynu vo vesmíre. Keďže väčšina ba ...

                                               

Vznik vesmíru

Vznik vesmíru začal podla astronómov velkým treskom, nazývaným aj big bang. Vo velkom tresku vzniklo všetko - priestor, energia, hmota a od tej chvíle začal plynúť aj čas. Dovtedy neexistovalo nič, všetko sa podla astronómov začalo Velkým treskom.

                                               

Analema

Analema je označenie pre dráhu Slnka po oblohe pre danú zemepisnú šírku a dĺžku. Ak pozorovatel v daný časový okamih zaznamenáva polohu Slnka v priebehu roka, zistí, že sa Slnko pohybuje približne po osmičke, stúpajúcej a klesajúcej ~23.5° nad a ...

                                               

Anomália (astronómia)

Anomália je uhol, pomocou ktorého sa v astronómii určuje poloha kozmického telesa na dráhe okolo centrálneho telesa, napr. pri pohybe telesa slnečnej sústavy okolo Slnka, pri pohybe jednej zložky dvojhviezdy okolo druhej. Pravá anomália v je uhol ...

                                               

Aspekt (astronómia)

Aspekt alebo konštelácia je vzájomná poloha kozmických objektov na oblohe vzhladom na pozorovatela na Zemi, pri ktorej rozdiel v ekliptikálnej dĺžke pozorovaných telies nadobúda významnú hodnotu, napr. 0°, 90°, 180°, alebo maximálnu hodnotu pri v ...

                                               

Barycentrum

Barycentrum je v astronómii centrum hmoty dvoch alebo viacerých telies, ktoré sa obiehajú navzájom a je bodom, okolo ktorého tieto telesá obiehajú. Je to dôležitá koncepcia v oblastiach astronómie a astrofyziky. Vzdialenosť od stredu hmoty telesa ...

                                               

Dráha hviezdy

Dráha hviezdy je obežná dráha hviezdy okolo centra hviezdnej sústavy. Hviezdy populácie I a diskovej populácie majú dráhy velmi podobné kruhovým dráham, hviezdy populácie II ich majú velmi pretiahnuté. Pohyb každej hviezdy je podmienený regulárny ...

                                               

Dráha nebeského telesa

Dráha nebeského telesa je súhrn všetkých polôh, ktoré nebeské teleso postupne zaujíma pri svojom pohybe v priestore alebo zdanlivo opíše na nebeskej sfére. Zdanlivá dráha je priemetom skutočnej dráhy na nebeskú sféru; vplyvom pohybu pozorovatela ...

                                               

Dráhová rezonancia

Dráhová rezonancia je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel. V takom prípade nastávajú medzi telesami gravitačné väzby, ktoré ovplyvňujú stabilitu tohto usporiadania. Obežné d ...

                                               

Keplerova rovnica

Keplerova rovnica popisuje pohyb po eliptickej trajektórii v gravitačnom poli. Majme súradnicový systém s počiatkom v Slnku a osou x mieriacou k perihéliu. Potom možno túto trajektóriu parametrizovať x = a cos ⁡ E − e {\displaystyle x=a\cos E-e} ...

                                               

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler. Rovnako ako platia pre planéty v slnečnej sústave ich môžeme použiť aj pre lubovolne iné sústav ...

                                               

Koorbitálny mesiac

Koorbitálny mesiac je prirodzený satelit, ktorý sa pohybuje v rovnakej alebo velmi podobnej vzdialenosti od rodičovskej planéty ako nejaký ďalší mesiac. V Slnečnej sústave je jedine systém Saturna známy koorbitálnymi mesiacmi, má ich tri skupiny. ...

                                               

Librácia (astronómia)

Librácia v astronómii môže byť: skutočná či zdanlivá pomalá malá periodická oscilácia polohy resp. rotácie obiehajúceho vesmírneho telesa pri pohlade z vesmírneho telesa ním obiehaného, a to spravidla ak sú spomínané vesmírne telesá viazané v rez ...

                                               

Libračný bod

Prvé tri kolineárne Lagrangeove body boli objavené Leonhardom Eulerom niekolko rokov predtým než Lagrange objavil zostávajúce dva. V roku 1772, Joseph Louis Lagrange publikoval "Esej na problém troch telies". V prvej kapitole uvažoval nad všeobec ...

                                               

Mikrogravitácia

Mikrogravitácia je malá až zanedbatelná gravitácia. Niekedy sa stotožňuje s bezváhovým stavom. Obvykle sa pod pojmom mikrogravitácia rozumie zrýchlenie od približne 0.01 g až po niekolko milióntin g. Normálne priemerné gravitačné zrýchlenie na Ze ...