Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 232




                                               

Quinta essentia

Quinta essentia je piate súcno, éter, vedla vody, zeme, vzduchu a ohňa. Podla starovekej a stredovekej vedy je éter látka vyplňujúca priestor vo vesmíre nad pozemskou sférou.

                                               

Racionalita

Racionalita je schopnosť človeka myslieť a konať na základe rozumných noriem. Súlad medzi činnosťou a rozumovými pravidlami, ktorých zachovávanie je predpokladom dosiahnutia ciela. Racionalitu chápu ako relatívne stabilný súhrn pravidiel, noriem, ...

                                               

Sémantický trojuholník

Sémantický trojuholník je model znázorňujúci základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou. Jeho pôvodcom je filozof Gottlob Frege, v jazykovede ho uplatnili C. K. Ogden a I. A. Richards. vec / \ / \ / \ / ...

                                               

Sloboda vôle

Sloboda vôle je schopnosť človeka samostatne určovať svoje činy, konať podla vlastného uváženia, za základe vlastného rozhodnutia. Z etického hladiska je to schopnosť človeka pri uskutočňovaní činu uskutočňovať aj morálnu volbu medzi dobrom a zlo ...

                                               

Stimulácia (Quine)

Stimulácia je podla W. Van Orman Quinea časová usporiadaná množina všetkých exteroceptorov aktivovaných zakúšajúcim subjektom pri danej príležitosti. Každá zo stimulácií je podla definície globálna: je to množina všetkých spätých exteroceptorov, ...

                                               

Transcendentno

Transcendentno je to, čo sa nachádza za. V rámci manifestácie transcendentna vo vedomí možno vyčleniť vyrazný významový komplex označovaný ako numinózum, ktorý zakladá špecifikum náboženského alebo magického vzťahovania sa človeka k svetu. Podla ...

                                               

Transcendovanie

Transcendovanie je idenie za hranice, prekračovanie, trvanie mimo, prechádzanie cez hranice, presahovanie, prechádzanie za. Podla Martina Heideggera je transcendovanie vykračovanie nem. hinaussein za rámec súcna. Napríklad Dasein transcenduje do ...

                                               

Transhorizontová realita

Transhorizontová realita je realita za hranicou akéhokolvek dosahu ludí, unikajúcno. Najčastejším významovým útvarom, v ktorom sa transhorizontová realita manifestuje v ludskom vedomí, je uvedomenie si transcendentna, napríklad v zážitku boha, ta ...

                                               

Tretí svet (filozofia)

Tretí svet je svet objektívnych významov so všetkým písomne fixovaným vedením. Je to svet výtvorov ludského ducha, ako rozprávania, vysvetlujúce mýty, nástroje vedeckých teórií, vedecké problémy, sociálne názory a umelecké diela.

                                               

Trichotomizmus

Trichotomizmus je učenie o reálnom členení sa na tri podstatné súčasti. Za trichotomizmus sa v tomto zmysle považuje napr. učenie o reálnom členení sa človeka na tri podstatné časti, a síce telo, dušu a ducha duchovnú alebo rozumnú dušu. V intenc ...

                                               

Trópos

Trópos je metodické pravidlo, pomocou ktorého predstavitelia antického skepticizmu dochádzali k epoché. Trópos je hladisko, tvrdenie, téza alebo dôvod, ktorým alebo pomocou ktorého sa má dokázať, že pravda neexistuje, že svet je nepoznatelný a po ...

                                               

Účinok (filozofia)

Účinok je vo filozofii následok – stav reality, ktorý je v rámci kauzálnej súvislosti nevyhnutne vyvolávaný iným stavom, zvaným príčina. Je to to, čo je vyvolávané príčinou.

                                               

Unikajúcno

Unikajúcno je to, čo uniká, to, čo uchádza našej pozornosti, zostáva nepovšimnuté; transhorizontová realita. Zmieriť sa s existenciou unikajúcna je pre človeka velmi ťažké, ako o tom svedčí doterajšie náboženstvo, veda i filozofia: podlahnutie su ...

                                               

Univerzálie (filozofia)

Univerzálie sú všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti alebo relácie. Univerzálie nemožno určiť prostredníctvom kategórií priestoru a času. Termín univerzálie pochádza zo scholastickej filozofie. Spor scholastických filozofov o po ...

                                               

Unus mundus

Unus mundus, lat. "Jeden svet", je pojem ktorý odkazuje na základnú jednotu reality, z ktorej všetko vzniká a zase sa do nej vracia. Tento termín použil po prvýkrát v 16. storočí Gerhard Dorn, žiak slávneho alchymistu Paracelsusa. Koncept "jednot ...

                                               

Veracitas Dei

Veracitas Dei je podla Descarta neschopnosť Boha nás oklamať, na ktorej sa zakladá platnosť naších vedomostí o existencii sveta, ktorá nemôže byť ilúziou.

                                               

Všeludový štát (marxizmus)

Všeludový štát je podla marxizmu osobitný typ organizácie spoločnosti, orgán vyjadrujúci záujmy a vôlu všetkého ludu, nástroj budovania komunizmu. Všeludový štát je pokračovatelom štátu diktatúry proletariátu.

                                               

Životný pud

Životný pud je podla Jána Albrechta základ života spočívajúci vo vôli prežiť. Pud života je vlastnosť daná každej podobe života, prejavuje sa v obrane a v reprodukcii života, pôsobí defenzívne, ako aj ofenzívne. Životný pud je univerzálny a je zá ...

                                               

Adekvátny (filozofia)

Adekvátny vo filozofii je jeden zo základných pojmov teórie poznania. Adekvátne poznanie odráža objektívnu skutočnosť, pričom jeho stupeň súvisí so vzťahom absolútnej a relatívnej pravdy. Zhoda medzi poznatkom a objektom, ktorý poznávame je objek ...

                                               

Celok

Podla René Descarta je celok zložený z častí, medzi ktorými existujú neustále vzájomné väzby a súvislosti, kontinuita vzájomných vzťahov a súvislostí. Nové veci vznikajú ich neustálou integráciou a dezintegráciou. Keď sa niečo rozpadá, zároveň ni ...

                                               

Ciel (zámer)

Ciel je budúca kladná hodnota, ktorú vytyčuje a o ktorej dosiahnutie sa usiluje človek alebo spoločenský systém. Ciel je predmetom štúdia filozofie, teleológie, ponematológie, praxeológie a iných.

                                               

Čistota

Čistota je stav, pri ktorom je niečo čisté, neušpinené, očistené, umyté, bez škvŕn, bez prachu, bez nenáležitých alebo nepravých prvkov, stránok ap., napr. bez špiny V indickej filozofii je čistota prejavom sattvu.

                                               

Človek (filozofia)

Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru. Podst ...

                                               

Dianie

Dianie je dej, prechádzanie z jedného stavu do iného, napr. zo stavu nebytia do stavu bytia alebo zo stavu bytia do stavu nebytia, zo stavu jednej určenosti do stavu inej určenosti. Základným prvkom diania je udalosť. Podla Aristotela je dianie t ...

                                               

Diskurz (filozofia)

Diskurz má vo filozofii rôzne definície. Pojem do filozofie zaviedol R. Descartes. V súčasnosti sa chápe ako usporiadaný súbor viet o danom predmete, konkrétna podoba vedenia. Hlavný zástancom tohto typu definície je M. Foucault. Podla Foucaulta ...

                                               

Energia (filozofia)

Energia sa vo filozofii definuje rôzne. Napríklad u Aristotela je to aktuálna skutočnosť predmetu. U Leibniza je to jednak kinetická čiže živá sila vis viva, jednak potenciálna čiže mŕtva sila vis mortua.

                                               

Exotika

Exotika je súhrn charakteristickych vlastností vzdialených zámorských, tropických krajín, ich obyvatelov, v nich sa vyskytujúcich predmetov a vecí, ktoré sa luďom iných krajín zdajú neobyčajnými, zvláštnymi.

                                               

Fakticita (filozofia)

Fakticita je náhodná povaha toho, čo je, naša neschopnosť zdôvodniť racionálnou dedukciou skutočnosť sveta. Pojem fakticity zaviedol Fichte. Súčasná fenomenológia najmä Martin Heidegger, Sartre výrazom fakticita naznačuje myšlienku, že naša indiv ...

                                               

Fikcia (filozofia)

Fikcia je určitý predpoklad, ktorý môže slúžiť ako metodický prostriedok či hypotéza v priebehu poznávacieho procesu. Podla fikcionalizmu je fikcia účelný prejav myslenia, ktorý je subjektívny a obrazný, bez ontologického korelátu.

                                               

Filozofia a parafilozofické

Filozofia a parafilozofické je vzťah filozofie a mimofilozofického. Filozofia sa najčastejšie porovnáva s umením, náboženstvom, špeciálnymi vedami, každodenným postojom k svetu.

                                               

Filozofická disciplína

Filozofická disciplína je filozofický odbor alebo časť filozofie, skúmajúca istú stránku miesta človeka vo svete. Filozofickou disciplínou je napríklad gnozeológia, etika, ontológia, axiológia, dejiny filozofie a pod.

                                               

Gnostici

Gnostici sú prívrženci gnosticizmu. Ich meno je odvodené od gréckeho slova pre poznanie. Túžili po vyslobodení z tohto hmotného sveta a po spáse, t. j. aby sa mohli vrátiť späť, do pôvodného domova všetkého stvorenia. Gnosticizmus tvorí súhrn špe ...

                                               

Grécka kozmogónia

Grécka kozmogónia mala mnoho verzií, pričom všeobecne bola dlho rozšírená viera, že existujúce usporiadanie sveta nie je večné, ale že kedysi vzniklo. Tento názor Gréci zdielali vedno s inými spoločnosťami na nižšom stupni vývoja. V najstarších g ...

                                               

Harmónia (filozofia)

Harmónia je: v indickej filozofii: prejav sattvu v renesancii: ideál harmonického rozvoja osobnosti v starovekej európskej filozofii: organizovanosť ako protiklad chaosu výraz zákonitosti a miery vo svete V pytagorovstve je harmónia to najhlbšie, ...

                                               

Humanita

Humanita je ludskosť. Podla Herdera je organicky súvisí so vzdelaním; humanita je poklad a vymoženosť všetkých ludských snáh a zároveň aj umením ludského rodu. Výchova k humanite je dielom, v ktorom treba neustále pokračovať, ak nechceme upadnúť ...

                                               

Ideál (filozofia)

Ideál je významový útvar obsahujúci predstavu niečoho dokonalého a požiadavku alebo prianie, aby sa toto dokonalé stalo skutočnosťou. Stav splnenie tohto priania sa označuje ako šťastie. Ideál je spravidla súhrnom noriem, stelesneným v obraze urč ...

                                               

Inakosť

Inakosť alebo inosť alebo odlišnosť je vlastnosť toho, čo je odlišné, iné. Zatial čo z inakosti možno mať potešenie, napr. v láske, pojem inakosti sa nedá ani definovať, možno ho iba protipostaviť pojmu toho istého. Inakosť má od Platóna Sofista ...

                                               

Individuácia (filozofia)

Individuácia je rozdelenie všeobecného či celku na jednotlivé či jednotlivosti; špecifikácia konkrétnej veci v priestore a čase. Podla Spinozu je individuácia determinácia všeobecného, negácia, obmedzenie jediného bytia.

                                               

Jednota

Jednota je spojenie v jeden celok, zjednotenosť, celistvosť. Vo filozofii sa často uvažuje o jednote sveta, ktorá napr. podla materializmu spočíva v materiálnosti sveta.

                                               

Jemnosť

Jemnosť je pozostávanie z malých čiastočiek, rozdelenosť na malé čiastočky, drobnosť, slabá badatelnosť, velká tenkosť, neobyčajná lahkosť, mäkkosť na hmat, hebkosť, hladkosť, velmi dobrá akosť, kvalitnosť, hodnotnosť, lahodnosť, príjemné pôsoben ...

                                               

Kategória času

Kategória času je kategória, ktorá je výsledkom poznania času, čiže významový útvar, ktorý vznikol na základe uvedomovania si času. Kategória času je jednou zo základných podmienok možnosti existencie vedy. Velmi dôležitá je gramatická kategória ...

                                               

Kategória vývojovosti

Kategória vývojovosti je významový útvar dominujúci v súčasnom type významového univerza. Kategória vývojovosti je syntézou poznania vývojovosti alebo vývinu. Kategória vývojovosti dnes intervenuje už nielen v historických a iných spoločenských v ...

                                               

Kehre

Kehre je obrat alebo zlom v Heideggerovom myšlienkovom vývine, ktorý spočíva v poznaní, že bytie neslobodno myslieť tak, že vychádzame z človeka, ale tak, že človeka treba myslieť z bytia. Po Kehre Heidegger chápe dianie pravdy ako udalosť.

                                               

Komparácia filozofií

Komparácia filozofií je metóda zisťovania zhodných a rozdielnych vlastností filozofií alebo filozofém vôbec. Prispieva k definovaniu filozofémologickej jednotky.

                                               

Konečnosť

Konečnosť je to, čo má medze, pokial ide o akúkolvek danú kvantitu tej istej povahy alebo to, čo podla dôvodných domnienok smeruje k takému stavu; matie konca. Vlastnosť množiny, ktorá má konečný počet prvkov. V informatike je to charakteristická ...

                                               

Kontemplácia

Kontemplácia je sústredené premýšlanie, rozjímanie, uvažovanie, ponorenie sa do seba. Pri kontemplácii ide o nenásilné združovanie mentálnych a vizuálnych vznetov a ich udržiavanie v ucelených zväzkoch. Pri kontemplácii subjekt pozoruje objekt a ...

                                               

Kontinuita

Kontinuita je stálosť, nepretržitosť, nepretržitá súvislosť, prechádzanie jedného do druhého. Kontinuita je dôležitou súčasťou predmetu skúmania vo filozofii dejín. Pojem kontinuity je dôležitou kategóriou filozofie dejín. Velmi dôležité je odliš ...

                                               

Kritika nemarxistickej filozofie

Kritika nemarxistickej filozofie = kritika buržoáznej filozofie je oblasť marxizmu-leninizmu zameraná na vyvracanie téz zastávaných nemarxistickými filozofmi.

                                               

Kríza vedy

Kríza vedy je prelom, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšitelnými fázami vývinu vedy. Chápanie krízy vedy závisí od toho, aké kategórie intervenujú v jeho priebehu. Termin kríza sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v pos ...

                                               

Kvalita (filozofia)

Kvalita je vo filozofii podstatná určenosť veci, vzhladom na ktorú je danou a nie inou vecou. Kvalita je úzko spätá s bytím veci, má vnútorný vzťah k povahe veci. Dôležitým významovým útvarom, v ktorom sa kvalita manifestuje vo vedomí, je kategór ...